Trenčín 24. júna (TASR) Filmy Jafara Panahiho získavajú ocenenia na festivaloch po celom svete, ale v Iráne ich diváci vidia iba na čiernych kópiách na DVD. Oficiálne sú totiž zakázané. Režisér nakrúca filmy, ktoré cenzúra nepustí do iránskych kín.
Našťastie iba 20 percent cenzúry sa dotýka filmu, povedal optimisticky predseda poroty Artfilmu. Cenzúra zasahuje do výroby filmu od jeho námetu až po technické spracovanie. Treba nájsť tvorivú cestu, ako cenzorov obísť. Považujem sa za spoločenského filmára, venujem sa vo svojich dielach aj problematike emancipácie žien, ale neprijmem skutočnosť, že treba niečo z filmu vystrihnúť, nedá sa iránsky režisér.
Nebezpečenstvo vidí v autocenzúre tvorcov filmov, keď majú pocit, že ich filmy sa nikdy nebudú premietať v ich rodnej krajine. Filmár musí vypovedať o histórii i súčasnosti spoločnosti, v ktorej žije. Moje filmy sú umelecké a som presvedčený, že sa raz budú premietať aj u nás doma. Žiaľ, zatiaľ sa to nedá.
Posledný úspešný Panahiho film Ofsajd sa v Iráne verejne nepremietal, ale podľa jeho mienky ho veľa Iráncov videlo na DVD nosičoch. Súhlas na jeho nakrútenie dostal od štátnej moci na iné meno a iný scenár. Film sa zaoberá diskrimináciou pohlaví a je postavený na príbehu žien, čo sa chcú dostať na futbalový zápas. V reálnom živote skupina žien Biela šatka používa slogan nedávajte nás do ofsajdu. Bojujú za práva žien a pod každou petíciou je Panahiho podpis.
V Iráne sa ročne nakrúti iba 75 krátkych filmov, pred revolúciou bolo v krajine 470 kín, z nich 200 bolo zničených a nové sa nebudujú. Publikum chce vidieť dobré filmy, zapĺňa kiná. Ale filmári pre cenzúru nemôžu ukázať spolu muža a ženu, nezakrytú hlavu a žiadne ľúbostné scény. Som zvedavý, ako by dopadol Hollyvood, ak by tam vládla taká cenzúra, ako u nás, zamyslel sa umelec.
Funkciu predsedu poroty berie veľmi vážne. Zišlo sa tu päť ľudí s rôznym vkusom, snažím sa ich dať dohromady, aby podporili jeden druhého. Verím, že sa správne rozhodneme pre film, čo získa hlavnú cenu.
Jafar Panahi dostal veľa ocenení na rôznych festivaloch, ale vždy sa sám seba pýtal: Dostal by som cenu, aj keby tam sedeli iní porotcovia? Uznáva, že ocenenia nie sú všetko. Film musí predovšetkým osloviť obecenstvo. Je preto dôležité, akými prostriedkami a jazykom sa chce filmár vyjadriť.
lej ak
