Niekoľkokrát som pre médiá potvrdil, že som pracoval v zahraničnej službe, konštatuje vo svojom stanovisku na dnes medializované informácie Juraj Široký.
"V každom štáte bola, je a bude rozviedka jej súčasťou. Je nepísaným pravidlom, že o pôsobení v zahraničnej službe sa verejne nikdy nehovorí. Pre mňa je to už vzdialená a uzatvorená minulosť," tvrdí Široký a upozorňuje, že "táto kauza sa pravidelne opakuje už tretí rok". Dodáva, že mnoho rokov sa venuje podnikaniu, športu a rodine a všetko, čo urobil vo svojom živote "v minulosti aj v súčasnosti, sa nikdy nepriečilo zásadám slušnosti.“ Stanovisko Juraja Širokého agentúre SITA poskytla Adriana Matysová
Meno Širokého a ďalších takmer 3000 bývalých príslušníkov ŠtB zverejnil ústav 21. júna, odkedy sa verejnosť môže dostať aj k doposiaľ nedostupným originálom operatívnych zväzkov ŠtB. Originál Širokého spisu sa po smrti bývalého šéfa ÚPN Jána Langoša stratil. Prípadom sa zaoberala prokuratúra, vyšetrovanie však prerušila.
Široký v priebehu jedenástich rokov prešiel viacerými funkciami v rozviedke, v rokoch 1985 - 1990 bol zástupcom rezidenta na československej ambasáde vo Washingtone. Široký bol za svoju prácu v rozviedke viackrát odmenený, v januári 1989 dostal 2 500 korún za „kvalitné rozpracovanie a prevedenie verbovky" a v marci 1988 dostal 2 000 korún za "pomoc sovietskym priateľom". Široký pre spravodajskú službu chcel pracovať aj po revolúcii, vtedajší federálny minister vnútra Ján Langoš však jeho žiadosť zamietol.
Spoluprácu s komunistickou ŠtB už v minulosti Širokému vyčítal bývalý generálny manažér slovenskej hokejovej reprezentácie Peter Šťastný. Obviňoval ho aj zo zlého hospodárenia na zväze. Avšak aj po tomto medializovanom spore si Široký udržal stoličku šéfa hokejového zväzu, na ktorej sedí od roku 1998.
Širokého okrem toho obvinil zakladateľ českých harvardských privatizačných fondov Viktor Kožený z toho, že spreneveril veľkú časť majetku týchto fondov. Široký to však odmietol.
Autor: zh
