Koalícia a opozícia sa dnes sporili o zmenách v Zákonníku práce, o ktorých by mali poslanci definitívne hlasovať pravdepodobne vo štvrtok. Zatiaľ čo koaliční poslanci počas rozpravy tvrdili, že nový zákon posilní práva pracujúcich, podľa pravicovej opozície navrhovaná novela uškodí slovenskej ekonomike i zamestnancom.
Súčasný Zákonník práce presadil predošlý kabinet Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS). Ak koalícia podľa očakávaní presadí jeho zmenu, bude to ďalším zásahom do reforiem predošlej vlády.
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj predložil v rozprave k návrhu novely Zákonníka práce pozmeňujúci návrh, ktorý má umožniť nadčasovú prácu v záujme zabezpečenia plynulosti výrobného procesu. So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno podľa tohto návrhu dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov. "Tento návrh je najmä pre automobilový priemysel, ktorý pracuje nepretržite v linkách a jedna časť výroby bezprostredne nadväzuje na druhú," objasnil Rafaj.
Šéf poslaneckého klubu SNS zároveň navrhol, aby zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrilo za nadčasovú prácu okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie vo výške 35 % jeho priemerného zárobku. "Toto zvýšené zvýhodnenie je kompenzáciou za rizikové prostredie počas výkonu nadčasovej práce," povedal Rafaj.
Poslanec Pavol Frešo (SDKÚ-DS) navrhol z predloženej novely Zákonníka práce vypustiť ustanovenie o tom, že pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vydáva zamestnávateľ až po dohode so zástupcami zamestnancov. Ďalší z jeho pozmeňujúcich návrhov smeruje k tomu, aby mohol zamestnávateľ zaviesť pružný pracovný čas nielen na základe dohody so zástupcami zamestnancov, ale aby v tomto prípade stačila dohoda so zamestnancom.
Poslanec Pavol Prokopovič (SDKÚ-DS) upozornil na riziká navrhovanej definície závislej práce, ktorá sa má vykonávať výlučne zamestnancami. "Ľuďom treba nechať voľnosť. Sami vedia, čo je pre nich dobré," povedal Prokopovič. Podľa neho by prijatie živnostníka do pracovného pomeru znamenalo pokles jeho čistého príjmu, v horšom prípade môže živnostník pre zadefinovanie závislej práce stratiť svoju prácu. Jedným z rizík podľa Prokopoviča je aj to, že zamestnávateľ bude časť mzdy zamestnancovi, pôvodnému živnostníkovi, vyplácať "na ruku".
Nový Zákonník podľa Radičovej bráni privirobiť si
Hoci vláda pri návrhu novely Zákonníka práce ustúpila od svojich viacerých pôvodných zámerov, medzi navrhovanými zmenami v pracovnom kódexe zostalo podľa podpredsedníčky SDKÚ-DS Ivety Radičovej množstvo problematických návrhov. „Viaceré z týchto návrhov bránia zamestnancom privyrobiť si, pokiaľ sami chcú,“ upozornila. V jednotlivých parlamentných výboroch sa podľa nej aj preto schválilo 36 pozmeňujúcich návrhov, medzi ktorými je napríklad zmena v definícii závislej práce či doplnenie dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom aj v prípade nezaplatenia cestovných náhrad.
Podľa poslanca Júliusa Brocku (KDH) vzniknú zavedením definície závislej práce tzv. nútené živnosti. „Návrh novely tiež zvyšuje kompetenciu odborov na úkor zamestnaneckých rád a zvyšuje odborárske privilégiá,“ povedal. Posilňovanie postavenia zamestnancov sa podľa Brocku dlhodobo dosahuje zvyšovaním konkurencieschopnosti a súťaže podnikov medzi sebou, a nie „škodlivou zmenou Zákonníka práce“. Ako pokračoval, platný Zákonník práce pritom výrazne zvýšil pružnosť na trhu práce, a to zavedením menej prísnej právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov. „Návrh novely Zákonníka práce v podobe, ako ho predložila vláda, v konečnom dôsledku výrazne poškodí zamestnancov,“ dodal Brocka.
Poslankyňa Klára Sárközy (SMK) v rozprave k návrhu novely Zákonníka práce upozornila na to, že vláda ustúpila od zavedenia prísnejšej definície závislej práce, zníženia rozsahu nadčasov či od platenia odborárskych funkcionárov bez ohľadu na počet odborárov v podnikoch. „Privilégiá odborárov sú ešte stále vysoké,“ povedala. Vláda podľa Sárközy zle načasovala predloženie novely pracovného kódexu, keďže na Slovensku rastie zamestnanosť, klesá nezamestnanosť a ekonomika rastie. Upozornila tiež na to, že zavedenie definície závislej práce vláda zdôvodňovala tým, že pokladníčky v hypermarketoch pracujú na živnosť. Ako dodala, stále však od ministerstva práce a sociálnych vecí nedostala odpoveď na to, koľko pokladníčok pracuje na živnosť.
ĽS-HZDS chce zmeniť v ZP ustanovenia o uvoľňovaní odborárov
Poslanec Jozef Halecký (ĽS-HZDS) navrhuje zmeniť ustanovenia návrhu novely Zákonníka práce o uvoľňovaní odborárov na výkon odborárskej funkcie tak, aby takéto právo dostali aj členovia zamestnaneckých rád, prípadne zamestnaneckí dôverníci. Zamestnávateľ by mal pritom poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy aspoň štyri hodiny mesačne najmenej jednému zástupcovi odborovej organizácie, ktorá má menej ako päťdesiat členov pracujúcich u zamestnávateľa, 12 hodín mesačne najmenej jednému odborárovi z organizácie, ktorá má aspoň 50 a menej ako 100 členov a 16 hodín mesačne najmenej jednému odborárskemu zástupcovi z organizácie s počtom aspoň 100 členov pracujúcich u zamestnávateľa. Pracovné voľno s náhradou mzdy aspoň štyri hodiny mesačne by mal dostať aspoň jeden člen zamestnaneckej rady alebo zamestnanecký dôverník.
Podľa vládneho návrhu novely pracovného kódexu majú pritom pracovné voľno s náhradou mzdy dostať len odborárski funkcionári, a to v rozsahu 16 hodín mesačne pre najmenej jedného zástupcu odborového orgánu tej odborovej organizácie, ktorá má najmenej 50 členov zamestnaných u zamestnávateľa.
ĽS-HZDS podľa Haleckého podporí vládny návrh novely Zákonníka práce, keďže zmeny v pracovnom práve sú súčasťou programového vyhlásenia vlády. „Novela Zákonníka práce je dobrá, flexibilná a bude prínosom pre ekonomický rozvoj v ďalšom období,“ povedal. Zmeny v Zákonníku práce možno podľa neho považovať za „povinnú zostavu“ vládnej koalície. „Vláda, ktorá chce vládnuť štyri alebo osem rokov, sa musí dotknúť aj Zákonníka práce,“ skonštatoval Halecký. Podporu vládnemu návrhu novely ZP vyjadrila aj poslankyňa Milada Belásová (SNS). Podľa nej je dôležité, aby Zákonník práce zachoval flexibilitu práce, ochraňoval zamestnanca, avšak neohrozoval zamestnávateľa. „Som presvedčená, že táto novela Zákonníka práce oproti pôvodnému návrhu tieto atribúty spĺňa,“ povedala Belásová.
Test koalície
Nový premiér z ľavicového Smeru-SD Robert Fico tvrdil, že súčasné pravidlá sú oproti iným krajinám príliš liberálne a dávajú veľa právomocí zamestnávateľom na úkor zamestnancov. Pripravované zmeny označil za skúšku koalície Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS, či je schopná robiť sociálnu politiku. Menšie vládne strany, SNS i ĽS-HZDS, totiž mali k predlohe viaceré výhrady, lídri koaličných strán však nedávno tvrdili, že na kľúčových bodoch sa dohodli.
Opozícia, zamestnávatelia i zástupcovia živnostníkov už v pripomienkovom konaní novelu kritizovali. "(Novela) je zlá preto, že zmenší pružnosť trhu práce, a tým pádom zhorší konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky a bude v konečnom dôsledku znamenať menej práce, menej pracovných príležitostí," povedal v parlamente bývalý minister financií z SDKÚ-DS Ivan Mikloš.
Nový zákon by mal napríklad obmedziť možnosť najímať živnostníkov na práce, ktoré môžu inak vykonávať zamestnanci. Obmedziť by sa tiež mala možnosť opakovaného uzatvárania pracovného pomeru na dobu určitú či nadčasová práca. Väčšie práva by mali naopak získať odborári, ktorí ešte pred vlaňajšími voľbami uzavreli s ich neskorším víťazom Smerom-SD dohodu o spolupráci.
Pozmeňovacie návrhy dnes predložili aj koaliční poslanci. Poslanec vládnej SNS Rafael Rafaj napríklad navrhol zvýšenie odmeny za prácu v rizikovom prostredí. Lídri vládnych strán sa už skôr dohodli na predĺžení maximálneho času, ktorý môže zamestnanec stráviť na rizikovom pracovisku. Jozef Halecký z koaličného ĽS-HZDS zas navrhol upraviť podmienky sankcii voči zamestnancovi, ak prestane chodiť do práce počas výpovede. Zamestnávateľ by mal mať podľa neho nárok na navrhované odškodné vo výške mesačného platu zamestnanca iba vtedy, ak sa na možnosti takejto sankcie dohodli v pracovnej zmluve.
Parlament mal dnes pôvodne hlasovať aj o vládnom nominantovi na post viceguvernéra Národnej banky Slovenska Viliamovi Ostrožlíkovi. Poslanci však popoludní nakoniec nehlasovali a pokračovali v debate.
Prehľad navrhovaných zmien v novele Zákonníka práce
Hlavné navrhované zmeny v Zákonníku práce, o ktorých dnes začali rokovať poslanci parlamentu v druhom čítaní:
-novela definuje závislú prácu, ktorú budú môcť až na výnimky vykonávať len zamestnanci v pracovnom pomere
-obmedzenie opakovaného uzatvárania pracovného pomeru na dobu určitú. Bude tak možné urobiť len raz počas troch rokov, čo je spravidla maximálna dĺžka trvania tohto pracovného pomeru
-skúšobnú dobu už nebude možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu
-preplatenie práce zamestnanca na výkon odborárskej činnosti. Ak sa podnik s odbormi nedohodne na detailoch, firma bude musieť uvoľniť odborára na 16 hodín za mesiac s náhradou mzdy, ak je v podniku aspoň 50 odborárov.
-vyplácanie odstupného väčšinou vo výške dvoj- alebo trojnásobku platu pracovníka, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou napríklad z organizačných dôvodov. To by malo platiť i v prípade, že zamestnanec bude pracovať počas výpovednej doby.
-podnik má mať právo na jeden mesačný plat zamestnanca, ak ten počas výpovednej doby prestane pracovať pre firmu
-zvýšenie postihu zamestnanca, ak spôsobí firme škodu z nedbanlivosti, a to maximálne na štvornásobok z doterajšieho trojnásobku jeho priemernej mzdy
-väčšia voľnosť pri pružnom pracovnom čase, ktorý umožňuje upraviť čas príchodu do zamestnania
Gestorský parlamentný výbor pre sociálne veci a bývanie odporučil plénu schváliť pozmeňujúce návrhy:
-spresnenie definície závislej práce
-zamestnanec bude môcť okamžite skončiť pracovný pomer aj v prípade, keď mu zamestnávateľ nevyplatí cestovné náhrady
-zamestnanci v zdravotníctve dostanú výnimku a budú môcť mať dlhší týždenný pracovný čas až do 56 hodín oproti súčasnému maximu 48 hodín. Do pracovného času sa im bude započítavať aj pohotovosť, počas ktorej nepracujú, ale musia byť pripravení na službu nastúpiť.
-sprísnenie podmienok vstupu odborárov na pracovisko, ktorí tak budú môcť urobiť len po dohode so zamestnávateľom
-zlepšenie odmeňovania vedecko-výskumných pracovníkov zriadením inštitútu osobného platu
-zamestnávateľ nebude musieť pracovníkovi, ktorý vykonáva sezónne práce napríklad v stavebníctve alebo poľnohospodárstve, poskytnúť náhradný nepretržitý odpočinok v období plnej sezóny, ale až po jej skončení
Autor: zh
Beata
Balogová
