Bratislava 27. júna (TASR) Poslanci majú právo vykonávať poslanecký prieskum vo verejnoprávnych inštitúciách vrátane Slovenského rozhlasu (SRo). Konštatoval to dnes Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR (NR SR).
"Vychádzali sme z rokovacieho poriadku Národnej rady. Jednou z foriem kontroly, či už z pohľadu parlamentu, alebo výboru, ktoré sú nielen iniciatívnymi, ale aj kontrolnými orgánmi, je aj poslanecký prieskum," povedal pre TASR predseda výboru Mojmír Mamojka.
Ako dodal, sledovať vykonávanie zákonov a vykonávacích predpisov sa nedá len z budovy parlamentu. "Poslanecký prieskum je jedna z foriem, ktorú môže poslanec na základe uznesenia výboru vykonať," dodal. Pre Slovenský rozhlas má uznesenie výboru podľa Mamojku len odporúčací charakter. "Výbor len odporúča. Ak by táto situácia pokračovala v pôvodnej podobe, ak by pani generálna riaditeľka naďalej zotrvávala na svojom stanovisku, dôjde k takej sporovej situácii, o ktorej môže v konečnom dôsledku rozhodnúť iba súd," uzavrel Mamojka.
Poslanci Ľudmila Mušková (ĽS-HZDS) a Dušan Jarjabek (Smer-SD) uskutočnili na základe uznesenia mediálneho výboru NR SR z 21. mája poslanecký prieskum v Slovenskom rozhlase (SRo). Generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková poslancov prijala, s odvolaním sa na právnu analýzu Doc. JUDr. Radoslava Procházku však odmietla hovoriť o poslaneckom prieskume. "Ak bola návšteva pána poslanca Jariabka a pani poslankyne Muškovej na pôde verejnoprávneho Slovenského rozhlasu poslaneckým prieskumom, tak kedykoľvek v budúcnosti rada absolvujem takéto príjemné stretnutie," píše sa v stanovisku Zemkovej, ktoré poskytla TASR.
"Spochybnila právo poslancov Národnej rady SR vykonávať vo verejnoprávnom médiu tento druh verejnej kontroly," reagoval Jarjabek. Zemková na otázky poslancov odpovedala písomne.
Podľa stanoviska legislatívneho odboru NR SR však Jarjabek s Muškovou mali na poslanecký prieskum právo. Poslanec KDH Daniel Lipšic však toto stanovisko spochybnil argumentom, že sa toto stanovisko odvoláva na obsolventný zákon. Za úplne nesprávne pokladá aj to, že sa ústavnoprávny výbor vôbec rozhodol odporúčať v tejto veci svoj výklad zákona.
"Ústavnoprávny výbor je štátny orgán, ktorý je viazaný ústavou a zákonom. V jeho kompetencii nie je podávanie výkladu všeobecne záväzných predpisov. Inak by sme mohli rozhodovať takmer o čomkoľvek," dodal Lipšic. Rokovanie výboru opustil predčasne. "Nebudem sa zúčastňovať na rokovaní, ktoré je podľa mojej mienky v rozpore s rokovacím poriadkom," uzavrel poslanec.
UPOZORNENIE: Správa je rozšírená o stanovisko Miloslavy Zemkovej vo štvrtom odseku.
