Asociácia strážcov chránených území Slovenska (ASCHÚS) ako profesijné občianske združenie strážcov prírody a odborných zamestnancov Štátnej ochrany prírody s oprávnením strážcov je prekvapená vyhlásením úradníkov ministerstva životného prostredia o zriadení novej univerzálnej stráže, ktorá by mala kompetencie všetkých doteraz na Slovensku fungujúcich stráží a ktorá by mala byť začlenená pod ministerstvo vnútra. „Tento krok ministerstva sa ASCHÚS zdá byť v čase, keď sa ochrana prírody stretáva s čoraz väčšími problémami a keď sa v neprospech ochrany prírody novelizuje zákon o ochrane prírody a krajiny, nesystémový a nelogický,“ uvádza asociácia vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytol jej hovorca Rastislav Štilla.
Strážcovia prírody pripomínajú, že ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR aj napriek viacerým výzvam a žiadostiam dodnes nevykonali potrebné kroky na zlepšenie postavenia súčasných profesionálnych a dobrovoľných strážcov a zefektívnenie ich práce. Na výkon práce strážcov chýbajú finančné a materiálne prostriedky a nepostačujúci je aj počet strážcov. „Doteraz nebolo naplnené uznesenie vlády o zvýšení počtu profesionálnych strážcov a už sa chystá prepúšťanie zamestnancov ŠOP SR najmä z radov strážcov,“ uvádza ASCHÚS.
Pre lepší prehľad
O myšlienke zriadiť takzvaných univerzálnych strážcov s kompetenciami policajtov informoval agentúru SITA generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody ministerstva životného prostredia Stanislav Klaučo. "V prírode sa pohybuje veľa druhov stráží - lesná, prírody, poľná, rybná. Týchto strážcov je veľa a návštevník niekedy stráca prehľad, kto a prečo ho kontroluje," uviedol 18. júna Klaučo. Nová univerzálna stráž by podľa neho mala byť začlenená pod rezort ministerstva vnútra. "Išlo by o akéhosi karabiniera, známeho v Taliansku, ktorý je vyzbrojený a vycvičený do horského prostredia a ktorý by dokázal kooperovať aj s horskou službou pri záchranných akciách," doplnil Klaučo. Univerzálny strážca by mal vysokú autoritu a dokázal by si vynútiť právo. Súčasní strážcovia nemajú podľa Klauča rešpekt.
ASCHÚS ministerstvu odporúča, aby sa na zvýšenie autority strážcov v teréne nechalo dôsledne inšpirovať uvádzaným príkladom fungovania národných parkov v Taliansku, ale aj v Maďarsku, Poľsku, Nemecku, Španielsku či USA. „Národné parky v týchto krajinách nemajú problémy vyplývajúce z nedostatočných kompetencií, spravovaní územia a nedostatku financií,“ zdôrazňuje asociácia. Nový model stráže prírody, ktorý by zlučoval kompetencie všetkých doteraz fungujúcich stráží v SR pritom ASCHÚS úplne neodmieta a je pripravená byť pri jej vytváraní nápomocná. Takáto stráž by však podľa asociácie mala byť organizačne začlenená pod ministerstvo životného prostredia a jej náplňou nesmie byť len represia, ale hlavne environmentálna výchova.
Chýbajúce peniaze na pomoc prírode vláda zatiaľ nenašla
Vládny kabinet podľa ministra životného prostredia Jaroslava Izáka zatiaľ nenašiel riešenie, odkiaľ získa zvyšných 90 miliárd z balíka 250 miliárd korún, ktoré by Slovensko s prispením EÚ malo investovať do ochrany prírody. Bez dostatku peňazí však krajina nebude môcť naplniť v ochrane životného prostredia záväzky, ktoré má voči EÚ a hrozí jej pokuta asi 25 miliónov korún a penále za omeškanie vo výške 30.000 Sk až zhruba 18 miliónov korún denne.
Na problém upozornila správa ministerstva životného prostredia o stave a perspektívach implementácie environmentálneho acquis (európske právne normy), ktorou sa dnes mala zaoberať vláda. Materiál bol však napokon z rokovania vypustený.
"Určite v tom neurobíme zázrak. Peňazí dostala Slovenská republika málo a bude sa tým musieť zaoberať aj Európska komisia," povedal ČTK Izák. Komisia, ktorá zastupuje Európsku úniu, by podľa neho mala požiadavky na ochranu životného prostredia zmierniť. Minister tiež viní predchádzajúcu vládu Mikuláša Dzurindu. Tá totiž podľa neho súhlasila s privysokými záväzkami voči EÚ.
Pomoc v podobe čističiek
Slovensko by malo životnému prostrediu pomôcť napríklad dobudovaním siete čističiek odpadových vôd. Taktiež by malo zabezpečiť starostlivosť o chránené územia. Podľa odhadov ministerstva životného prostredia tak krajina bude potrebovať asi 250 miliárd korún. Viac než tretinu nákladov by mala uhradiť Európska únia, ďalšie peniaze ministerstvo očakáva od miest a obcí a súkromných spoločnosti. Naďalej však bude na plnenie úloh v ochrane životného prostredia chýbať takmer desať miliárd korún ročne.
Samotné ministerstvo životného prostredia pritom ročne hospodári asi s 3,5 miliardami korún. K úvahe získať viac peňazí zo štátneho rozpočtu sa zatiaľ odmietavo postavilo ministerstvo financií. "Budem jednať s ministrom financií, s ďalšími členmi vlády, budeme žiadať aj stanoviská od (Európskej) komisie," povedal Izák, podľa ktorého by chýbajúce peniaze nemali ohroziť čerpanie zdrojov z EÚ.
Autor: zh
