KOŠICE 28. júna (SITA) - Priemyselný plán spoločnosti KOSIT, ktorá má monopol na nakladanie a likvidáciu komunálneho odpadu, vzali poslanci v prvej časti rokovania košického mestského zastupiteľstva iba na vedomie. Navrhol to v úvode rokovania o tomto bode jeho predkladateľ viceprimátor Jozef Filipko (SMK). „Nikto nemá záujem, aby sa z Košíc stalo smetisko strednej Európy,“ vyhlásil v závere rokovania k tomuto bodu primátor Košíc František Knapík.
Ako vyplynulo z prezentácie, spoločnosť KOSIT, v ktorej je mesto tretinovým akcionárom, chce investovať do zvýšenia kapacity a efektívnosti spaľovne komunálnych odpadov. V prvej etape by malo ísť o vybudovanie zariadenia na výrobu elektriny s výkonom 7,5 MW už v roku 2008. Rekonštruovať chce aj druhý kotol spaľovne za viac ako 11,8 milióna eur. V druhej etape by sa mal vybudovať tretí kotol s ročnou kapacitou 120 000 ton odpadu a v tretej etape by sa malo vybudovať zariadenie na úpravu odpadov, ktoré umožní ich efektívnejšie spaľovanie.
Viceprimátor Jozef Filipko bol proti tomu, aby na dnešnom rokovaní zastupiteľstva dostal slovo aj zástupca ochranárskych mimovládnych organizácií Priatelia ZEME – SPZ, Abovská OSA a Sosna, ktoré sú proti zámeru, aby košická spaľovňa bola najväčšia na Slovensku. Na návrh poslankyne Ľuby Blaškovičovej poslanci hlasovaním rozhodli, že môže vystúpiť Ladislav Hegyi z organizácie Priatelia Zeme – SPZ.
Ochranári pred rokovaním zastupiteľstva oslovili poslancov listom Prečo nepodporiť Priemyselný plán spoločnosti KOSIT, ktorý je podľa ich názoru veľmi nevýhodný tak ekonomicky, ako aj environmentálne pre obyvateľov mesta a je aj v rozpore s účelmi legislatívy Európskej únie a Slovenskej republiky o odpadoch. Podľa ich názoru ide o veľmi rizikovú miliardovú investíciu.
„Zásadný argument proti podpore Priemyselného plánu spoločnosti KOSIT v predloženej podobe je nedostatok základných informácií pre hlasovanie o stovkách miliónov, možno vyše miliardy korún. Pre takú obrovskú investíciu predkladá poslancom KOSIT materiál bez základných informácií, ako je napríklad celková výška investície, analýza návratnosti, dopady na prostredie,“ uviedol Hegyi. Kritizoval, že kým pri prvej etape sa ráta s nákladmi približne 398 miliónov korún, o nákladoch na druhú a tretiu etapu nie je ani zmienka. Otázky o tom, aká bude návratnosť investície, či má KOSIT zmluvne zabezpečené dodávateľsko-odberateľské vzťahy a podobne, položili aj ďalší poslanci. Zástupca spoločnosti KOSIT na ne neodpovedal s tým, že ich poskytnú neskôr písomne. Až na výzvu a otázky primátora Knapíka vystúpila riaditeľka spaľovne Anna Makatúrová, no neodpovedala na otázku primátora, či bude dosť odpadu na spaľovanie, ak sa bude 50 percent z celkového objemu separovať a recyklovať.
Podľa ochranárov by spaľovňa realizovaním projektu bola s celkovou kapacitou 270 000 ton predimenzovaná, pričom takú kapacitu nemá ani bratislavská spaľovňa. Poukázali na to, že košická spaľovňa spálila v minulom roku 58 524 ton odpadov, pričom triedenie a recyklácia odpadu je na nízkej úrovni – dosahuje len šesť percent, podľa tvrdenia spoločnosti KOSIT je to 12 percent.
Ochranári zároveň vyjadrili obavy, že návratnosť takejto investície bude možná len dvoma spôsobmi – dovozom veľkého množstva odpadov zo zahraničia a ich spaľovaním, alebo zvýšením cien za likvidáciu odpadov terajším zákazníkom. Zástupcovia spoločnosti KOSIT však dôrazne popreli, že by chceli dovážať odpad zo zahraničia.
