BRATISLAVA 28. júna (SITA) - Počas jeho ročného mandátu bude najťažšia dohoda na reforme ústavy. Druhá reforma - nepolitická polícia pod jednotným velením, je na 95 percent dohodnutá. "Moje úlohy sú zadefinované daytonskou mierovou zmluvou. Mám dohliadať na jej plnenie, na rešpektovanie ústavy a prispieť k tomu, aby sa prekonal súčasný negatívny politický trend, keď krajina zastala v procese európskej integrácie," povedal dnes Lajčák v rozhovore pre agentúru SITA.
Reforma ústavy má nahradiť ťažkopádny systém efektívnejším, problémom sú však rozdielne pohľady troch ústavných etník - Srbov, Bosniakov (moslimov) a Chorvátov. Dnes tvorí federálnu Bosnu Republika srbská a moslimsko-chorvátska Federácia Bosna a Hercegovina, oddelené nárazníkovou zónou. Bosna je podľa Lajčáka najdrahším štátom, pokiaľ ide o výdavky na jeho správu v pomere k hrubému domácemu produktu. Reforma jej spravovania je nevyhnutná. "Realita je taká, že jednotlivé ústavné národy majú svoje predstavy o tom, ako to dosiahnuť. Bosniaci hovoria o posilnení centrálnej úlohy štátu, lebo ústredná moc je dosť slabá, Srbi hovoria o tom, že ťažiskom výkonu moci by mali byť dve entity (republiky), Chorváti sa cítia slabo zastúpení, hovoria o vytvorení tretej entity (republiky) - chorvátskej."
Nový šéf Bosny Lajčák nepodporuje iniciatívu chorvátskeho a moslimského predsedu Bosny na vytvorenie jednotného štátu bez etnických delení, ktorú nepodporil ani srbský zástupca v trojčlennom predsedníctve. "Je nemožné myslieť si, že takéto veci sa dajú nanútiť. Preto iniciatívy, ktoré od začiatku ignorujú názory a záujmy tretej strany, sú odsúdené na neúspech a zaváňajú mi politikárčením," povedal. Zdôraznil, že prijateľné riešenie je len také, na ktorom sa dohodnú všetky tri národy. Bosnu o desať rokov si predstavuje ako štát demokratický, stabilný, prosperujúci, vo vysokom štádiu integrácie do Európskej únie.
Bosna tiež musí byť multietnická, ako bola aj v minulosti. "Ambíciou je dosiahnuť, aby všetci občania boli s týmto štátom stotožnení, aby sa v ňom cítili dobre, aby spĺňal ich predstavy ako jednotlivcov, aj ako príslušníkov jednotlivých etník. To zďaleka nie je nemožné," tvrdí Lajčák. Kedy by mohla byť Bosna členom Európskej únie, závisí len od nej. Predpokladá, že sa stane aj členom NATO. Dnes je zapojená do Partnerstva pre mier, čo je predstupeň integrácie. Práve reforma armády v Bosne je považovaná za úspech. Kedysi mala dve ministerstvá obrany, dnes je jednotné velenie, o čo sa teraz snaží medzinárodné spoločenstvo aj pri polícii.
Aj to, kedy bude Bosna rozhodovať sama o sebe bez zásahu medzinárodného "šéfa", bude záležať len od nej, hovorí Lajčák. Úrad, ktorý od nedele preberá, sa mal podľa pôvodných plánov túto sobotu zrušiť. "Plán bol taký, že sa odovzdá správa Bosny do rúk bosnianskych politikov. Nie je to vina medzinárodného spoločenstva, že politická situácia to neumožnila. Nie je naším záujmom zostať tam donekonečna," povedal. Tým, či bude posledným správcom Bosny, sa nezaťažuje. Už jeho dvaja predchodcovia šli do Sarajeva s tým, že budú šéfovať Bosne ako poslední. "Ale keď to pôjde všetko dobre, tak o rok môžeme ten úrad zatvoriť," dodáva.
Lajčákove skúsenosti s Balkánom, kde už ako diplomat pôsobil a napríklad pripravoval referendum o odtrhnutí Čiernej Hory od Srbska, mu podľa neho pomôžu aj pri rokovaniach s predstaviteľmi Srbov, Chorvátov a Bosniakov (moslimov). "Určite pristupujete inak k človeku, o ktorom viete, že hovorí vaším jazykom, pozná vašu krajinu, pozná vašu mentalitu." Druhou výhodou bude slovenská skúsenosť s integráciou do EÚ a to, že sa na nej ako diplomat zúčastňoval. "Videli sme európske dvere zvonku aj zvnútra a vieme, čo to obnáša." Za veľmi dôležité považuje aj to, že má za sebou jednotnú a silnú podporu celého medzinárodného spoločenstva, ktoré ho posiela do Sarajeva.
Jednou z podmienok pre podpis stabilizačnej a asociačnej dohody Bosny s Európskou úniou je aj spolupráca s haagskym tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY). "Vo všeobecnosti je dnes táto spolupráca vnímaná ako dobrá," vraví Lajčák. Po nástupe do úradu sa má stretnúť s hlavnou žalobkyňou tribunálu Carlou del Ponteovou. "S veľkým záujmom si ju vypočujem," dodáva slovenský diplomat.
