Karpatské bukové pralesy sú výnimočné tým, že vytvárajú reťaz „ostrovov“ pôvodného prírodného lesa od najnižšieho po najvyšší lesný vegetačný stupeň v nížinách, pahorkatinách, vrchovinách, hornatinách a vysočinách.
"Bukové pralesy sú už v Európe unikátne, tie naše patria k najvzácnejším," povedal ČTK Marián Giča zo Správy národného parku Poloniny, kde sa časť pralesov nachádza. Podľa Giču majú stromy v zapísaných pralesoch rôznorodú vekovú štruktúru, najstaršie majú vyše 200 rokov.
Do zoznamu sa dostali pralesy v prírodných rezerváciách Havešová, Stužica, Rožok v Bukovských vrchoch a Kyjovský prales vo Vihorlatských vrchoch. Celková rozloha pralesov je takmer 1000 hektárov.
"V pralesoch sú bežné vyschnuté či polámané a hnijúce stromy. Práve na tie sa viaže časť unikátnej fauny a flóry," uviedol Viliam Bartuš z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. V Stužickom pralese bolo napríklad objavených 600 druhov húb a viacero nových druhov hmyzu. Časť rastlín a živočíchov dokonca nežije nikde inde na Slovensku, uviedol Bartuš.
Pralesmi pôjde schengenská hranica
Spoločný projekt Slovenska a Ukrajiny pozostáva z desiatich pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska, a to tri v Národnom parku Poloniny a jedna v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Agentúru SITA o tom informoval hovorca ministerstva životného prostredia (MŽP) Peter Višváder.
Po prípadnom vstupe Slovenska do schengenského priestoru bude pralesmi prechádzať vonkajšia prísne strážená hranica. "Práve pre ochranu hraníc tu existujú tlaky na sprístupňovanie lesa, vytváranie priesekov," uviedol Bartuš. Zapísaním pralesov do zoznamu UNESCO by preto podľa neho mohla stúpnuť váha ochrany týchto lesov.
K najväčším pralesným zoskupeniam patrí Kyjovský prales, ktorý sa nachádza vo vojenskom obvode pri Humennom. Podľa pracovníkov správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty sa v lese nehospodárilo najmenej dve storočia. Bol tu totiž panský poľovný revír. "Tunajšie pralesy sú vo výbornom zdravotnom stave," uviedol lesník Milan Kidala.
Ide o ojedinelý a vzácny prípad vertikálnej lesnej vegetačnej stupňovitosti so širokým zastúpením ukážok pralesov na relatívne malom území našej krajiny. Je to druhá lokalita svetového prírodného dedičstva na Slovensku, ktorej nominácia sa pripravovala sedem rokov v gescii MŽP v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene. Ako sa v správe rezortu ďalej uvádza, úspech je o to cennejší, že do záverečného schvaľovacieho konania svetového prírodného dedičstva sa zo 183 štátov dostali úspešné nominácie len piatich, okrem Slovenska ešte z Číny, Kórey, Španielska (z Kanárskych ostrovov) a Madagaskaru. Výbor neschválil napríklad nomináciu známeho talianskeho pohoria Dolomity.
Z prírodných pamiatok aj Slovenský kras
Slovensko malo v prestížnom zozname UNESCO z prírodných pamiatok doteraz zapísané len jaskyne Slovenského krasu. V zozname sú ešte centrá historických miest Banská Štiavnica a Bardejov, pamiatkové zóny rodinných domov vo Vlkolínci či Spišský hrad.
Ďalších osem kultúrnych pamiatok vo svete
Druhou schválenou prírodnou nomináciou na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO sa stal španielsky národný park v okolí vulkánu Teide na Kanárskych ostrovoch. Vo vyhlásení o tom informovala Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).
K ôsmim schváleným kultúrnym pamiatkam na zozname patrí moderná budova Sydney Opera House v austrálskej metropole, stará japonská baňa na striebro Iwami Ginzan, partská pevnosť v Turkmenistane, či Červená pevnosť zo 17. storočia v Indii. Novými lokalitami UNESCO sa stali aj púštna lokalita Richtersveld v Južnej Afrike obývaná polonomádskym kmeňom, oblasť Twyfelfontein v Namíbii so starými skalnými maľbami, systém strážnych veží "tia-lou" v čínskom Kchaj-pchingu a starobylé mesto Sámarrá v Iraku. Sámarrá bola zároveň zaradená na zoznamu svetového dedičstva v ohrození.
Výbor svetového dedičstva taktiež zapísal do zoznamu ako zmiešanú lokalitu kultúrno-prírodného významu oblasť tropických dažďových lesov Lopé - Okanda v Gabone, ktorá okrem výnimočného ekosystému obsahuje pamiatky na dávnoveké pôsobenie človeka.
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
