S väčšinou zmien nesúhlasia zástupcovia podnikateľov a opozícia. Novela podľa nich ohrozí tvorbu pracovných miest a vysoký ekonomický rast krajiny.
Novela napríklad obmedzí takzvané reťazenia pracovných zmlúv, teda opakované uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú. Podniky budú musieť preplácať zamestnancom voľno na výkon funkcie odborára alebo člena zamestnaneckej rady. Zamestnanec bude môcť okamžite skončiť pracovný pomer aj v prípade, keď mu zamestnávateľ nevyplatí cestovné náhrady.
Zdravotníkom novela síce predĺžila týždenný pracovný čas až do 56 hodín oproti súčasnému maximu 48 hodín, do pracovného času sa im však bude po novom započítavať aj pohotovosť, počas ktorej nepracujú.
Podporili len vlastných
Za návrh novely, ktorý predložila ministerka práce Viera Tomanová, hlasovalo 83 poslancov z celkovo 144 prítomných. 61 poslancov bolo proti. Materiál nepodporila opozícia, ktorá sa do neho neúspešne pokúsila presadiť viacero pozmeňujúcich návrhov.
Poslanci podporili len tie poslanecké návrhy z rozpravy, ktoré predložili poslanci vládnej koalície.
Schválený pozmeňujúci návrh poslanca Rafaela Rafaja (SNS) umožní nadčasovú prácu v záujme zabezpečenia plynulosti výrobného procesu. So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, bude možné dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov. Podľa Rafaja toto ustanovenie pomôže najmä automobilovému priemyslu, ktorý pracuje nepretržite v linkách a jedna časť výroby bezprostredne nadväzuje na druhú. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, bude patriť za nadčasovú prácu okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie vo výške 35 % jeho priemerného zárobku.
Práva odborov aj zamestnaneckým radám
Ďalším schváleným poslaneckým návrhom, ktorého autorom bol poslanec Jozef Halecký (ĽS-HZDS), sa zmenili navrhované ustanovenia o uvoľňovaní odborárov na výkon odborárskej funkcie. Takéto právo nakoniec dostanú aj členovia zamestnaneckých rád, prípadne zamestnaneckí dôverníci. Zamestnávateľ pritom bude povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy aspoň štyri hodiny mesačne najmenej jednému zástupcovi odborovej organizácie, ktorá má menej ako päťdesiat členov pracujúcich u zamestnávateľa, 12 hodín mesačne najmenej jednému odborárovi z organizácie, ktorá má aspoň 50 a menej ako 100 členov a 16 hodín mesačne najmenej jednému odborárskemu zástupcovi z organizácie s počtom aspoň 100 členov pracujúcich u zamestnávateľa. Pracovné voľno s náhradou mzdy aspoň štyri hodiny mesačne dostane aspoň jeden člen zamestnaneckej rady alebo zamestnanecký dôverník.
Závislá práca
Novela Zákonníka práce okrem toho zavádza definíciu závislej práce, ktorá sa bude môcť vykonávať len zamestnancami, teda v pracovnom pomere. Pri vykonávaní závislej práce musí ísť o vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Takáto práca musí okrem toho predstavovať osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, musí sa vykonávať podľa pokynu zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa. Na naplnenie pojmu závislá práca je takisto potrebný výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovaných činností.
Vyplácanie odstupného
Od začiatku septembra sa tiež zavedie vyplácanie odstupného súčasne s čerpaním výpovednej lehoty pri prepustení zamestnanca z organizačných dôvodov. Zamestnanec bude mať v tomto prípade nárok na odstupné vo výške dvojmesačnej mzdy aj potom, ako využije dvojmesačnú výpovednú lehotu. V súčasnosti si môže zamestnanec vybrať, či využije dvojmesačnú výpovednú lehotu bez odstupného, alebo požiada o dvojmesačné odstupné bez využitia výpovednej lehoty. Do Zákonníka práce sa vracia možnosť uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti s rozsahom do 10 hodín týždenne na obdobie jedného roka. Zároveň sa zvyšuje rozsah práce, ktorú je možné vykonávať na základe dohody o vykonaní práce, zo súčasných 300 hodín na 350 hodín ročne.
Zákon roka
Najväčšie spory pri príprave novely vyvolával zámer obmedziť najímanie živnostníkov na práce, ktoré môžu vykonávať zamestnanci v bežnom pracovnom pomere. Ministerka Tomanová po odklepnutí materiálu v parlamente pripustila, že takéto obmedzenie sa bude môcť naďalej obchádzať. "Je to kompromis medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov," poznamenala.
Súčasnú úpravu zákonníka prijala ešte bývalá vláda Mikuláša Dzurindu. Zástupcovia pravicových opozičných strán zmeny navrhnuté koalíciou v pléne ostro kritizovali, vládne strany ich však v parlamente presadili vďaka pohodlnej väčšine.
Premiér Fico označil novelu Zákonníka práce za zákon roka. Iniciatívu kabinetu privítali odborári, ktorí s najsilnejšou vládnou stranou Smer-SD uzatvorili dohodu o spolupráci ešte pred vlaňajšími parlamentnými voľbami. O návrhu novely viackrát rokovali zástupcovia zamestnávateľov, zamestnancov a vlády, na rokovanie kabinetu sa však dostala s viacerými rozpornými stanoviskami.
Fico považuje novelu ZP za úspech, Slota za kompromis
Premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico považuje prijatú novelu Zákonníka práce za veľký úspech koalície, predseda koaličnej SNS Ján Slota za kompromis. Povedali to pre médiá po jej schválení v parlamente.
Zákonník bol podľa ministerky práce Viery Tomanovej od začiatku o vyjednávaní. „Akceptovali sme aj dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých si myslím, že sú proti zamestnancom,“ povedala Tomanová poukazujúc na ponechanie nadčasov na rizikových pracoviskách. Vyzdvihla však zvýšenie odmeny za nadčasy na 35 percent, sociálnu ochranu zamestnancov, súbeh odstupného a výpovednej doby, ukončenie reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú a ďalšie. Podľa Tomanovej možno obísť paragraf o nútených živnostiach.
Premiér koaličným partnerom ďakuje
Premiér Robert Fico prostredníctvom médií poďakoval koaličným partnerom za konštruktívny prístup. „Je to zákon, ktorý presne zodpovedá Programovému vyhláseniu vlády, zákon určený pre zamestnancov, ktorých postavenie sme výrazne posilnili,“ povedal Fico a vyjadril s novelou „absolútnu spokojnosť“, keďže podľa neho máme konečne na Slovensku ZP, ktorý zodpovedá predstavám modernej Európskej únie „a nie nejakému liberalizmu alebo nejakej spoločnosti z prelomu 19. a 20. storočia.“ Fico výslednú podobu ZP nepovažuje za kompromis, keďže podľa neho obsahuje všetko, čo chcel. „Sme veľmi spokojní, je to veľký úspech tejto vládnej koalície,“ dodal Fico a odmietol špekulácie o politických obchodoch v rámci koalície.
„Politika koaličných strán je o tom, že sa vždy má prísť k nejakým kompromisom a na hlasovaní bolo evidentné, že k tým kompromisom došlo,“ povedal médiám predseda SNS Ján Slota. Pripustil, že by si vedel predstaviť aj menšie práva odborárov. „Musíme uznať, že najväčší člen koalície je ľavicová strana a preto došlo ku kompromisom, ale nehovorím, že len ku kompromisom smerom k Smeru,“ povedal Slota s tým, že išlo o dohodu a výslednú podobu úpravy práv odborárov označil za optimálnu. „Nedošlo ku katastrofe ani ku kastrácii, SNS je spokojná s tým, ako bol zákon schválený,“ dodal Slota s tým, že považuje postavenie zamestnancov a zamestnávateľov, ktoré novela upravuje, za vyrovnanejšie.
Gazdík je s novelou spokojný, Jusko sa obáva následkov
Prezident KOZ Miroslav Gazdík vyjadril pre médiá so schválenou novelou ZP spokojnosť „tak na 90 percent“. Obavy mal podľa vlastných slov z toho, že prejdú niektoré opozičné návrhy. „Aj keď nejaké prišli, čo sa týka nadčasov, vieme s tým žiť,“ povedal Gazdík s tým, že schválené formulácie zabránia masovosti takých javov. Právomoci odborov sa podľa Gazdíka novelou posilnili, keďže odborárski funkcionári budú uvoľňovaní na výkon odborárskej práce. „Je tu priestor na seriózny sociálny dialóg so zamestnávateľom,“ dodal Gazdík.
Zamestnávatelia sú s prijatou novelou ZP podľa prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Mariána Juska nespokojní, lebo to negatívne poznačí fungovanie podnikov. „Dosah na jednotlivé typy podnikov bude rôzny. U menších zvýšené náklady, možno aj prepúšťanie. Ovplyvňuje to pružnosť pracovného trhu a môže to ovplyvniť prílev zahraničných investícií a vytvárania pracovných miest,“ povedal Jusko.
Prehľad zmien v Zákonníku práce
-novela definuje závislú prácu, ktorú budú môcť až na výnimky vykonávať hlavne zamestnanci v pracovnom pomere.
-obmedzenie takzvaného reťazenia pracovných zmlúv, teda opakovaného uzatvárania pracovného pomeru na dobu určitú. Bude tak možné urobiť len raz počas troch rokov, čo je spravidla maximálna dĺžka trvania tohto pracovného pomeru
-v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu nebude možné dohodnúť skúšobnú dobu
-preplatenie pracovného voľna zamestnancovi na výkon funkcie odborára alebo člena zamestnaneckej rady. Ak sa podnik s odbormi alebo inými zástupcami zamestnávateľov nedohodne inak, firma bude musieť uvoľniť najmenej jedného odborára na štyri až 16 hodín mesačne s náhradou mzdy v závislosti od počtu členov odborovej organizácie v podniku. Člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka podnik uvoľní na štyri hodiny za mesiac.
-vyplácanie odstupného väčšinou vo výške dvoj- alebo trojnásobku platu pracovníka, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou napríklad z organizačných dôvodov. To by malo platiť i v prípade, že zamestnanec bude pracovať počas výpovednej doby.
-podnik má mať právo na jeden mesačný plat zamestnanca, ak ten počas výpovednej doby prestane pracovať pre firmu. Zamestnávateľ si ho bude môcť nárokovať iba vtedy, ak sa na takejto peňažnej náhrade dohodne so zamestnancom v pracovnej zmluve.
-zvýšenie postihu zamestnanca, ak spôsobí firme škodu z nedbanlivosti, a to maximálne na štvornásobok z doterajšieho trojnásobku jeho priemernej mzdy
-väčšia voľnosť pri pružnom pracovnom čase, ktorý umožňuje upraviť čas príchodu do zamestnania
-zamestnanec bude môcť okamžite skončiť pracovný pomer aj v prípade, keď mu zamestnávateľ nevyplatí cestovné náhrady
-zamestnanci v zdravotníctve dostanú výnimku a budú môcť mať dlhší týždenný pracovný čas až do 56 hodín oproti súčasnému maximu 48 hodín. Do pracovného času sa im bude započítavať aj pohotovosť, počas ktorej nepracujú, ale musia byť pripravení na službu nastúpiť.
-výnimočne budú môcť pracovať nadčas zamestnanci, ktorí vykonávajú rizikové práce najmä v automobilovom, strojárskom a ťažobnom priemysle tak, aby bola zaistená plynulosť a bezpečnosť výroby. Za takúto prácu nadčas bude mať zamestnanec nárok okrem platu aj na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 35 percent priemerného zárobku.
-sprísnenie podmienok vstupu odborárov na pracovisko, ktorí tak budú môcť urobiť len po dohode so zamestnávateľom
-zlepšenie odmeňovania vedecko-výskumných pracovníkov zriadením inštitútu osobného platu
-zamestnávateľ nebude musieť pracovníkovi, ktorý vykonáva sezónne práce napríklad v stavebníctve alebo poľnohospodárstve, poskytnúť náhradný nepretržitý odpočinok v období plnej sezóny, ale až po jej skončení
Prehľad bezprostredných ohlasov na novelu
Robert Fico, premiér, predseda Smeru-SD:
"Vyjadrujem absolútnu spokojnosť, pretože konečne máme na Slovensku opäť štandardný európsky zákonník práce, ktorý zodpovedá predstavám modernej Európskej únie a nie nejakému liberalizmu. Dokázali sme presadiť všetky veci, ktoré sme potrebovali presadiť. Táto vládna koalícia potvrdila, že naozaj na prvom mieste rozmýšľa vždy o ľuďoch, až potom rozmýšľa o zamestnávateľoch, finančných skupinách a ďalších podobných inštitúciách."
Mikuláš Dzurinda, predseda opozičnej SDKÚ-DS:
"Vláda neurobila nič iné, len aj tu predstiera, ako dramaticky rieši problémy. Pokazila Zákonník práce, ale zase treba povedať, že nie až tak dramaticky, ako sa zastrájala, ako si Smer napísal do volebného programu. Táto novela je krokom k horšiemu."
Ján Slota, predseda SNS:
"Koalícia je o kompromisoch. Musíme uznať, že najväčší člen koalície je jednoznačne ľavicová strana. Určite aj oni museli ustúpiť pri niektorých veciach zo strany SNS a HZDS. Som o tom presvedčený, že sme tie hrany dostatočne obrúsili, že sme tie veľké právomoci odborov dostali do tej polohy, ktoré by sa dali označiť za optimálne."
Iveta Radičová, poslankyňa SDKÚ-DS:
"Oproti pôvodnému návrhu Smeru ten dnešný vládny je veľmi hlboko odlišný. Prekáža mi zvýšenie nákladov pre zamestnávateľov, (...) že ostatní zamestnanci sa budú skladať na fungovanie odborárskych funkcionárov zo svojich miezd a platov."
Miroslav Gazdík, prezident Konfederácie odborových zväzov:
"Podarilo sa nám spoločne s koaličnými poslancami presadiť Zákonník práce, ktorý zvyšuje právnu ochranu zamestnancov. Je pravda, že sme museli urobiť určité kompromisy. V túto chvíľu môžem vyjadriť spokojnosť so Zákonníkom práce, ktorý predpokladám, že nadobudne účinnosť od 1. septembra. Chcem veriť tomu, že prezident podpíše túto novelizáciu."
Marián Jusko, prezident Republikovej únie zamestnávateľov:
"Vyjadrujeme nesúhlas. To, čo prešlo, tie pripomienky, to sú kozmetické úpravy. Schválený Zákonník práce znižuje flexibilitu trhu práce, tým pôsobí proti vytváraniu pracovných miest, proti rastu ekonomiky. Má teda negatívny dopad na národné hospodárstvo a na zamestnanosť, hlavne v chudobných regiónoch."
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
