"Predovšetkým sa sťažovali lekárnici na konkurenčné lekárne," povedal Demovič. Väčšinu sťažností však podľa neho úrad nebol oprávnený riešiť, pretože zasahuje najmä vtedy, ak by bolo ohrozené zdravie, alebo život pacientov. "V prípade, že dôjde k nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, napríklad omylom vydané liečivo, tam môže úrad zasahovať. Ale v aktivitách, ktoré sú komerčného rázu, kompetencie nemá," dodal Demovič.
Protizákonný predaj liekov, napríklad voľný predaj liekov na recepty, ktorý by mohol ohroziť pacientov, zatiaľ neodhalilo ani ministerstvo zdravotníctva. "Vo všeobecnosti takéto prípady nemožno vylúčiť, ale dokazujú sa ťažko," reagovala hovorkyňa ministerstva Silvia Balázsiková. Ministerstvo však v súčasnosti prešetruje napríklad lekáreň Čachticiach, ktorá vraj od pacientov nevyberala zákonom určené doplatky za lieky, dodala hovorkyňa.
Slovenská lekárnická komora viní z nezákonného predaja liekov najmä lekárne, ktoré nevlastnia farmaceuti, ale spoločnosti, ktoré si do svojich služieb ľudí s farmaceutickým vzdelaním najímajú. Ich podnikanie v oblasti predaja liekov presadil predchádzajúci minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Lekárnická komora sa na postup časti lekární sťažovala aj prezidentovi a premiérovi. "Čakáme na odpovede, ako sa s tým začnú zaoberať. Dúfame, že do konca mesiaca sa to pohne," povedal ČTK prezident komory Ján Valjan.
Pacientov by sa podľa ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča nemala situácia v predaji liekov negatívne dotknúť. "K ohrozeniu pacienta nemôže dôjsť. Je dostatok lekární zabezpečených liekmi tak, že každý pacient dostane liek, ktorý potrebuje," povedal Valentovič. Napriek tomu zmeny v zákone o liekoch minister plánuje. Nespomenul však, že by zakázal ľuďom bez farmaceutického vzdelania vlastniť lekárne.
Tento rok by sa na kúpu liekov malo použiť z verejného poistenia asi 30 miliárd korún, čo je približne tretina zo všetkých zdrojov. Okrem toho ľudia nakupujú ďalšie lieky v hotovosti, pretože na ne nepotrebujú recept od lekára.
