Bratislava 1. júla (TASR) - Slovenská akadémia vied (SAV) si v týchto dňoch pripomína 65. výročie založenia svojej priamej predchodkyne - Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU). Bola zriadená zákonom Snemu Slovenskej republiky z 2. júla 1942.
"SAVU vznikla ako akadémia pracovného typu, čo znamená, že prevádzkovala ústavy. Medzi prvými vznikli ústavy jazykovedný, literárnovedný, historický, zemepisný a hudobnovedný. Postupne pribudli ďalšie, napríklad pre sociálny výskum, právne a hospodárske vedy, biologický a národopisný ústav. Zriadili aj ústrednú vedeckú knižnicu, nechýbala edičná činnosť", konštatoval predseda SAV Štefan Luby.
Ako ďalej zdôraznil, vznik SAVU je výsledkom vyše dvestoročného úsilia slovenských vzdelancov, najmä Mateja Bela, Ľudovíta Štúra a Andreja Kmeťa o inštitucionalizáciu a profesionalizáciu vedy na Slovensku. Prvý projekt vzniku inštitúcie typu akadémie, ktorá mala sídliť v Bratislave, vypracoval Matej Bel ešte v roku 1735, nebol však akceptovaný. Prednosť mali akadémie vo Viedni a v Budapešti, ktoré vznikli v 19. storočí. O vznik SAVU sa zaslúžil predovšetkým jej generálny sekretár, jazykovedec a slavista prof. Ľudovít Novák, prvým predsedom SAVU bol chemik prof. František Valentín.
Dnešná SAV vznikla transformáciou zo SAVU v júni 1953 legislatívnym opatrením Slovenskej národnej rady. Vo výskume dosahujú v súčasnosti jej pracoviská v mnohých oblastiach európsku úroveň, povedal prof. Luby. Svedčia o tom Herderove a Humboldtove ceny, ktoré dostali vedci zo SAV, i najnovšia Descartova cena pre kolektív prof. Vladimíra Bužeka z Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave v tomto roku. Luby pripomenul aj ďalšie dosiahnuté výsledky - penový hliník z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, ďalej minuloročný úspech Jozefa Kačmarčíka z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, ktorý sa spolu s francúzskymi kolegami podieľal na objave supravodivosti kremíka či úspechy Ústavu molekulárnej biológie a ďalších pracovísk.
SAV má v súčasnosti v celej SR okolo 70 pracovísk, z toho 56 vedecko-výskumných ústavov, ďalej sú to špecializované a servisné pracoviská, napríklad Ústredná knižnica SAV, Vydavateľstvo Veda, Výpočtové stredisko SAV, Arborétum Mlyňany a iné. Akadémia má celkove 3600, väčšinou vedeckých, výskumných a technických pracovníkov. Len 383 zamestnancov SAV pracuje v administratíve, čo predstavuje asi 11 percent.
