Holíč 2. júla (TASR) - Za 30 miliónov Sk získa do svojho vlastníctva mesto Holíč národnú kultúrnu pamiatku Holíčsky zámok. Rozhodli o tom minulý týždeň poslanci mestského zastupiteľstva. Objekt mesto odkúpi od jeho súčasného majiteľa City Kapital s.r.o. so sídlom v Bardejove. Financie vo výške 25 miliónov Sk na obchodnú transakciu získa samospráva z predaja športovej haly, ďalších 5 miliónov Sk by mali pokryť úvery. Na stavebné a rekonštrukčné práce bude potrebných ďalších zhruba 800 miliónov Sk, mesto má záujem uchádzať sa o čerpanie grantov z európskych fondov.
Na holíčskej radnici už začína pracovať projektový tím, ktorého hlavným zameraním je určenie postupu rekonštrukcie a revitalizácie bývalého letného sídla Márie Terézie a jeho priľahlého okolia. Konkrétne termíny samotnej realizácie sa zatiaľ nedajú presnejšie určiť, avšak podľa vyjadrenia primátora Zdenka Čambala kúpou nehnuteľnosti nebude v najbližšom účtovnom období ohrozený chod mesta ani jeho ďalšie investičné zámery.
Mesto Holíč už vlastníkom Holíčskeho zámku raz bolo, získalo ho po roku 1989. Vzhľadom na skutočnosť, že nemalo financie na investovanie do opravy, predalo ho v polovici deväťdesiatych rokov holíčskej spoločnosti Wyvar Invest. Tá si vzala úver na realizáciu úprav, no neuskutočnila ich. Objekt v centre mesta potom ďalej chátral bez konkrétneho využitia.
Obnovenie zámku považuje primátor za prioritu v rozvoji turistického ruchu, v jeho rekonštrukcii a následnom využití vidí aj pracovné príležitosti pre obyvateľov a podnikateľské subjekty. Atraktivitu holíčskeho zámku by pre návštevníkov mohla podčiarknuť aj existencia blízkeho tereziánskeho žrebčína v Kopčanoch či iné pamätihodnosti v okolí.
Zámok v Holíči sa v roku 1736 stal majetkom cisárskej rodiny Habsburgovcov, jeho história však siaha v podobe obranného hradu do 13. storočia. V 18. storočí sa uskutočňovalo postupné prebudovávanie renesančnej pevnosti na trojkrídlový barokový kaštieľ s novou funkčnou náplňou. Baroková prestavba Holíčskeho zámku bola veľkým stavebným podujatím, ktorého výsledok ho zaraďuje medzi vrcholné barokové diela na území Slovenska. Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické reálie boli dôvodom na jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.
