"Navrhuje sa, aby do 30. júna 2008 mali sporitelia možnosť písomne oznámiť Sociálnej poisťovni, že nemajú záujem byť zúčastnení na starobnom dôchodkovom sporení," poznamenalo ministerstvo v materiáli. Ak predlohu schváli vláda i parlament, klienti DSS by tak mali pol roka na to, aby sa rozhodli, či si budú ďalej sporiť na penzijnom účte alebo z tohto takzvaného druhého dôchodkového piliera vystúpia. Na účet do jednej zo šiestich DSS im v súčasnosti smeruje polovica povinných dôchodkových odvodov.
Materiál predpokladá, že napríklad osoby starajúce sa o malé deti zostanú počas tohto obdobia len v štátnom dôchodkovom systéme. Priebežný dôchodkový systém, takzvaný prvý pilier, spravuje štátom kontrolovaná Sociálna poisťovňa, ktorá okrem iného vyberá povinné sociálne odvody a vypláca dôchodky.
Správcovské spoločnosti zatiaľ na iniciatívu ministerstva nereagovali. Ešte v polovici júna však Asociácia dôchodkových správcovských spoločností zámer umožniť výstup sporiteľov z druhého dôchodkového piliera kritizovala. Tvrdila, že takáto možnosť môže ohroziť stabilitu tohto systému, ktorý spravuje majetok v hodnote zhruba 40 miliárd korún.
Práve sporenie na penziu má v budúcnosti odľahčiť hospodárenie Sociálnej poisťovne a znížiť skrytý dlh dôchodkového systému. Po odchode na dôchodok bude klient DSS časť peňazí poberať z nasporených peňazí na penzijnom účte, časť z poisťovne.
Ministerstvo predpokladá, že chystané zmeny zvýšia príjmy Sociálnej poisťovne v nasledujúcich štyroch rokoch o 10,4 až 11,8 miliardy korún ročne. Časť z tejto sumy majú zaplatiť zamestnanci, firmy a živnostníci na vyšších odvodoch. Úrad totiž presadzuje zrušenie maximálnej hranice, z ktorej sa vypočítavajú povinné sociálne odvody. To by podľa materiálu znamenalo, že asi až 240.000 ľudí od budúceho roka zaplatí na odvodoch viac než doteraz. Napríklad zamestnanec s hrubou mesačnou mzdou 100.000 korún v súčasnosti uhradí zo svojej mzdy sociálne odvody spravidla 4898 Sk, po zrušení odvodového stropu by to bolo až 9400 korún. Zvýšenie odvodov pritom nemá byť kompenzované aj vyšším dôchodkom, nemocenskou alebo dávkou v nezamestnanosti, pretože úrad navrhuje ponechať doterajšie obmedzenia vo výške týchto príspevkov. Chce tiež sprísniť pravidlá pre odchod do predčasného starobného dôchodku.
Výrazná väčšina klientov DSS sa do sporenia na penziu zapojila dobrovoľne po rozbehu penzijnej reformy, ktorú presadila predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu. Pre týchto ľudí sa tak sporenie na dôchodok stalo povinné. Po vlaňajších voľbách nový kabinet premiéra Roberta Fica prisľúbil riešenie pre tých sporiteľov, pre ktorých je odkladanie časti povinných sociálnych odvodov na účet v DSS nevýhodné.
Ministerstvo pred časom zvažovalo aj zmenu v pomere odvodov, ktoré smerujú na súkromné účty Slovákov a do Sociálnej poisťovne. Úprava mala byť v neprospech sporenia si na dôchodok. Úrad pod vedením ministerky Viery Tomanovej (Smer-SD) však nedávno poznamenal, že takýto návrh zatiaľ nechystá.
Videokomentár Ivana Štulajtera: