Bratislava 4. júla (TASR) - Na Slovensku ešte aj dnes existujú okresy, kde sa podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov pohybuje len od 50 percent. Vyplýva to z Protokolu o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992, ktorý dnes schválila vláda.
Z tohto hľadiska sú na tom najhoršie okresy Vranov nad Topľou, Sabinov, Bytča a Košice - okolie. Naopak, hranicu nasýtenia pitnou vodou dosahujú okresy ako Bratislava, Prievidza, Martin, Banská Bystrica a Partizánske.
Výrazné rozdiely v úrovni rozvoja verejných vodovodov možno badať aj v rámci krajov. Za celoslovenským priemerom zaostávajú Banskobystrický, Košický a Prešovský samosprávny kraj. Najlepšie sú na tom v Bratislavskom, Trenčianskom, Žilinskom a Trnavskom vyššom územnom celku.
Vláda aj preto vo svojom materiály navrhuje urýchlené dokončenie rozostavaných a výstavbu nových vodovodov a vytvorenie opatrení, ktoré odstránia nedostatky v ich kvalite. Tieto kroky by si mali do roku 2015 vyžiadať náklady vo výške 53,7 miliardy korún.
Protokol tiež konštatuje, že zvyšovanie podielu obyvateľov, ktorí obývajú domy napojené na verejnú kanalizáciu, je nepostačujúce. K 31. decembru 2005 obývalo takéto domy len 57 percent obyvateľov. Opatrenia, ktoré by zlepšili tento stav, by si mali na základe materiálu vyžiadať do roku 2015 až 93,9 miliardy korún.
