Bratislava 4. júla (TASR) - Podľa prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) Vladimíra Báleša je spoplatnenie časti externého štúdia novoprijatým zákonom o vysokých školách okrajovou záležitosťou. Za kardinálny problém školstva považuje aj naďalej jeho nedostatočné financovanie.
"Pre mňa je to len okrajová záležitosť, pretože podľa konečnej verzie, novela rieši spoplatnenie len veľmi malej časti externistov," uviedol pre TASR Báleš. Konkrétne tých, ktorí neprejdú prijímačkami, ale aj napriek tomu budú chcieť študovať daný odbor.
"Doteraz verejná vysoká škola prijala len určitý počet externistov. Tých ďpod čiarouď už nebrala a študenti išli na súkromné školy podobného charakteru, kde si to platili. Toto je len šanca verejných škôl, ako si privyrobiť," dodal Báleš.
So zákonom, ktorý v utorok schválili poslanci Národnej rady SR, vyjadrila spokojnosť aj Rada vysokých škôl (RVŠ).
"V rámci bežnej agendy vítame vytvorenie registra študentov a zamestnancov vysokých škôl, čo prispeje k sprehľadneniu situácie na Slovensku," píše vo vyhlásení predseda RVŠ Viktor Smieško.
Zrušenie "lietajúcich profesorov", ktorí garantovali aj viac programov naraz, podľa neho pomôže zvýšiť kvalitu. Niektoré školy tak nedostanú akreditáciu a nebudú môcť poskytovať magisterské a doktorandské štúdium, nanajvýš bakalárske, čím nebudú produkovať "slabých absolventov".
Podľa predsedu RVŠ ku skvalitneniu školstva prispeje aj to, že vysoké školy sa budú môcť pri niektorých študijných programoch spojiť s inými, domácimi alebo zahraničnými.
"Dôjde ku konfrontácii, ak sa spojíme s nejakou dobrou zahraničnou vysokou školou s cieľom udeliť spoločný diplom a tam zistíme, akí sme," povedal pre TASR Smieško.
Svoj význam má aj navrhované delenie vysokých škôl a podľa neho nezáleží na tom, či sa volajú výskumné alebo im pridelia len čísla. Pointou je ich finančné odstupňovanie a ony samé budú musieť bojovať o to, aby boli neskôr preradené do vyššej kategórie.
O tom, či sa systém duálnej kontroly toku financií a narábania s majetkom univerzít akademickými senátmi a správnymi radami osvedčí, sa podľa Smieška presvedčíme najskôr po prvom akademickom roku.
Slovensko vynaložilo v roku 2005 na výskum a vývoj len 0,51 percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje približne 7,5 miliardy korún. Úroveň našich verejných a súkromných výdavkov je v rámci Európskej únie dlhodobo najnižšia. Výdavky na vedu a techniku zo štátneho rozpočtu dosiahli v predminulom roku 4,28 mld korún. Klesajúcu tendenciu majú aj výdavky podnikateľského sektora, v roku 2005 dosiahli len 2,75 mld korún.
