BRATISLAVA 4. júla (SITA) - Rektor súkromnej Vysokej školy manažmentu v Trenčíne Branislav Lichardus si myslí, že vysokoškolská novela bude precedensom vo financovaní vysokých škôl. Ak doteraz súkromné školy nedostávali dotácie s tým, že vyberajú peniaze od študentov, podľa neho tento argument už po novom neobstojí. Lichardus tvrdí, že súkromné školy sa budú môcť zariadiť tak, že rovnako ako verejné vysoké školy budú poskytovať bezplatné študijné programy a potom by mohli požadovať dotácie od štátu. Pre agentúru SITA dnes vyhlásil, že súkromné školy tak urobia. Pozdáva sa mu posilnenie správnych rád a neobmedzenie úväzkov pre vysokoškolských učiteľov. "Je to vec, ktorá je z nášho hľadiska v poriadku," povedal Lichardus.
Za najväčšiu chybu novely to však považuje rektor Univerzity Komenského v Bratislave a viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) František Gahér. Minister školstva Ján Mikolaj úväzky chcel pôvodne obmedziť. Gahérovi sa nepáči, že sa nevyriešil problém doktorandov. Naďalej zostanú študentmi, čo znamená, že si budú musieť platiť odvody. Nesúhlasí ani so zrušením výskumných univerzít. "Vyhral skôr priemer," uviedol Gahér. Podľa neho sa školy zavedením poplatkov pre externistov zbavia "parazitujúcich tretích subjektov".
Obmedzenie úväzkov nepovažuje za dostatočné ani rektor Žilinskej univerzity a viceprezident SRK Ján Bujňák. "Minister zrejme musel ustúpiť lobingu," poznamenal Bujňák. Oceňuje, že sa zavádza register garantov študijných programov, pretože je potrebné urobiť poriadok v ich garantovaní. Teší ho, že peniaze od externistov pôjdu priamo na školy. Novela podľa neho mohla ešte prísnejšie obmedziť počet externistov na vysokých školách.
Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a prezident SRK Vladimír Báleš tiež kritizuje, že sa nepodarilo presadiť pre učiteľov obmedzenie v úväzkoch. "Novela umožní lietajúcich profesorov na prednáškach, ale neumožňuje to v garantovaní programov," podotkol Báleš. Podľa neho novela nastolí poriadok v garanciách študijných programov. Tvrdí, že k prijatej novele si treba sadnúť, aby sa vyjasnilo, ako bude vyzerať spoplatnenie externistov v praxi, pretože pozmeňovacie návrhy poslancov zmenili znenie vládnej novely. Spoplatnenie externistov považuje za "okrajovú časť novely". Nevidí problém v tom, že do školného by sa mali započítavať i dary, ktoré zaplatia študenti.
Poslanci pristúpili k politickému kompromisu v prípade spoplatnenia externej formy štúdia, myslí si rektor Technickej univerzity v Košiciach Juraj Sinay. "Nie je to ideálne riešenie," povedal s tým, že lepšie by bolo vyberať poplatky od všetkých externistov. Nezdá sa mu správne, že do novely sa nedostalo prísnejšie obmedzenie počtu externistov. Vhodnejší podľa neho bol pôvodný návrh, ktorý počítal s tým, že na školách by mohla byť najviac polovica externistov v porovnaní s počtom denných študentov. Výhrady má k tomu, že učitelia nebudú mať obmedzené úväzky. Sinay tvrdí, že docenti a profesori by mali v školách robiť vedu a výskum. "Nedá sa to robiť na troch, štyroch školách," podotkol Sinay. Podľa neho bude na manažmente školy, aby zabezpečila, že nebudú "lietajúci profesori". Pozitívne vníma, že školy budú môcť vytvárať spoločné študijné programy a vzniknú tri kategórie škôl - univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy. Zánik výskumných univerzít nevníma negatívne.
Ak parlamentom schválenú vysokoškolskú novelu podpíše prezident, verejné vysoké školy budú môcť spoplatniť externé štúdium. Školy budú musieť každý rok do 31. októbra zverejniť, ktoré študijné programy budú pre externistov zadarmo. Oznámiť musia aj to, koľko študentov plánujú prijať. Ak školy zoberú študentov na študijné programy, ktoré neurčili za bezplatné, budú môcť od nich pýtať peniaze. Nová úprava školám prikazuje, aby nemali viac externistov než denných študentov. Na externú formu budú môcť prijať najviac toľko uchádzačov o štúdium, koľko ich prijali na dennú formu. Externisti by mali začať platiť za štúdium od akademického roka 2008/2009. Novela by mala vstúpiť do platnosti 1. septembra tohto roka.
