BANSKÁ BYSTRICA 8. júla (SITA) - Po desaťročiach chátrania a ničenia vandalmi sa takmer 300-ročná banskobystrická kalvária na úpätí kopca Urpín dočká tento rok komplexnej rekonštrukcie. Zabezpečuje ju katolícka cirkev, ktorá začala pri kalvárii zároveň stavať kláštor pre šiestich mníchov karmelitánov, ktorí budú na kalváriu dohliadať. Súčasťou celkovej obnovy je aj úprava 270-ročnej lipovo-gaštanovej aleje lemujúcej trasu krížovej cesty. Ako uviedol banskobystrický biskup Rudolf Baláž, obnovu kalvárie a aleje by chceli dokončiť ešte v tomto roku, kláštor karmelitánov by mal byť hotový do roka. Predpokladané náklady na celý projekt sú okolo 35 miliónov korún, z toho na kláštor okolo 13 miliónov. Banskobystrická diecéza všetko hradí z vlastných zdrojov, ktoré má z predaja nevyužívaných pozemkov a nehnuteľností.
Biskup Baláž pripomenul, že banskobystrická kalvária bola obľúbeným miestom duchovného aj duševného oddychu nielen pre katolíkov, ale aj evanjelikov a ľudí bez vierovyznania. Jej rekonštrukcia je aj príspevkom cirkvi k úsiliu Banskej Bystrice získať titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2013. „Kalvária je ikonou tohto mesta, sila jej obsahu je v zjednotení Banskobystričanov po morovej epidémii. O jej rekonštrukcii sme uvažovali už dlho, hľadali sme však systémové riešenie, aby to nedopadlo ako v Banskej Štiavnici, že o pár rokov bude znova zničená,“ povedal biskup. Kaplnky zastavení ako aj vrcholový kostolík kalvárie budú osvetlené a monitorované kamerovým systémom.
Renováciu komplexu kalvárie považuje jej hlavný architekt Jozef Frtús za historický krok. „Ideme pozdvihnúť z popola šperk Bystrice. Po odstránení náletovej zelene sa dostane opäť do optického kontaktu s centrom mesta, ako je to na historických fotografiách. Toto otvorenie bude vhodné aj pre diaľkové pohľady pri nočnom nasvietení kalvárie,“ povedal Frtús. Pripomenul, že súčasťou architektonického riešenia kalvárie je aj nová trasa pre cykloturistov či bežkárov, ktorá obchádza trasu krížovej cesty. „Chceme to urobiť tak, aby na spirituálnom chodníku dominoval duchovný rozmer a aby ho športové aktivity turistov nerušili,“ povedal Frtús. Výplň kaplniek jednotlivých zastavení krížovej cesty budú tvoriť hlboké figurálne reliéfy z patinovaného epoxidu, kryté bezpečnostným sklom. Novostavba kláštora bude sčasti prístupná aj verejnosti. „Bude tam spoločenská miestnosť, kde budú na stenách prezentované jediné zachované pôvodné umelecké artefakty z kalvárie, budú tam tiež terasy s možnosťou posedenia a voľne prístupné sociálne zariadenia,“ povedal Frtús.
Prvé kaplnky banskobystrickej kalvárie na Urpíne postavili v druhej polovici 17. storočia, kedy do mesta prišli jezuiti a prispeli k obrodeniu katolicizmu. Od iných kalvárií sa banskobystrická líši práve vďaka pôvodu, keďže jezuiti mali na rozdiel od františkánov len osem a nie 14 zastavení. Vrcholový kostolík kalvárie postavili v rokoch 1712 až 1713 obyvatelia mesta, ktorí prežili morovú epidémiu z roku 1710. Posledné plastiky pribudli v rokoch 1902 a 1903. Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola kalvária obľúbeným miestom nedeľných prechádzok Banskobystričanov, neskôr chátrala. V roku 2005 sa vďaka dotácii 200-tisíc korún z ministerstva kultúry cez grantový program Obnovme si svoj dom podarilo čiastočne zrenovovať prvých päť kaplniek.
