Bratislava 10. júla (TASR) - Budúcnosť Kosova je veľmi citlivou medzinárodnou otázkou, ktorá by sa mala vyriešiť na pôde Bezpečnostnej rady (BR) OSN. Po stretnutí so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom to dnes v Bratislave vyhlásil prezident Čiernej Hory Filip Vujanovič.
Vujanovič sa počas tlačovej konferencie odmietol vyjadriť k otázke, či Čierna Hora uzná nezávislosť Kosova v prípade, že bude vyhlásená jednostranne, bez rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Podľa jeho slov nie sú vhodné vyjadrenia, ktoré by mohli prejudikovať ďalší vývoj.
"Každopádne táto otázka bude musieť byť vyriešená v rámci Bezpečnostnej rady Spojených národov. A domnievam sa, že je potrebné počkať na samotné rozhodnutie Spojených národov a v rámci tohto procesu ... si myslím, že nie je vhodné prejudikovať akýmkoľvek spôsobom akékoľvek možné riešenie," povedal Vujanovič. "Preto sa domnievam, že by nebolo dobré, keby sa Čierna Hora v tomto veľmi citlivom procese vyjadrovala k tomu, aký zaujme postoj, bez ohľadu na prípadné riešenia," dodal.
Rokovania BR OSN o budúcnosti Kosova blokuje Rusko. Pohrozilo vetovaním rezolúcie, ktorá nezohľadní záujmy Srbska. Srbsko nezávislosť Kosova rozhodne odmieta. Politickí lídri kosovských Albáncov sú však pod čoraz väčším vnútropolitickým tlakom, aby po viacerých odkladoch riešenia nezávislosť vyhlásili jednostranne.
Takýto krok by však - vzhľadom na rôzne postoje členských krajín - zrejme vyvolal rozkol v Európskej únii, ktorá si želá riešenie zakotvené v rezolúcii BR OSN. V prípade jednostranného vyhlásenia nezávislosti by niektoré krajiny Únie Kosovo nemuseli uznať, EÚ má pritom po OSN v provincii prevziať rolu medzinárodného garanta.
Predstavitelia USA v minulosti naznačili, že uznajú aj nezávislosť Kosova vyhlásenú bez rezolúcie OSN. V ostatnom čase však svoje postoje zmiernili a kosovskoalbánskych lídrov varujú pred jednostranným vyhlásením nezávislosti. V súčasnosti sa Spojené štáty zasadzujú za časovo obmedzené pokračovanie rokovaní medzi Belehradom a Prištinou, trvajú však na tom, že výsledkom celého procesu bude nezávislosť Kosova.
Srbskí predstavitelia v uplynulých dňoch varovali krajiny regiónu pred uznaním nezávislosti Kosova. Minister zahraničných vecí Vuk Jeremič minulý týždeň počas návštevy v Podgorici varoval, že uznanie nezávislosti Kosova by na Balkáne spôsobilo dlhodobú nestabilitu a mohlo by vyvolať nové napätie. Šéf čiernohorskej diplomacie Milan Ročen vtedy vyhlásil, že pokiaľ ide o uznávanie Kosova, jeho krajina "sa bude držať bokom".
Čierna Hora bola - ako posledná z bývalých juhoslovanských republík - do júna minulého roku v spoločnom štátnom zväzku so Srbskom. Secesionistické snahy sa začali intenzívne prejavovať koncom 90. rokov, keď sa Čierna Hora snažila vyhnúť medzinárodnej izolácii režimu srbského lídra Slobodana Miloševiča.
Súčasné vzťahy medzi Čiernou Horou a Srbskom Vujanovič označil za dobré a priateľské, zároveň vyjadril záujem o rozvoj a zveľaďovanie kontaktov.