Novela zákona o ochrane prírody neumožní účastníctvo občianskych združení (OZ) pri povoľovaní činností a stavieb, ktoré môžu byť pre životné prostredie a zdravie ľudí nebezpečné, tvrdí to občianske združenie Občan a demokracia (OAD). Zákon tak zároveň zrušil aj účastníctvo združení miestnych obyvateľov, ktorý by sa chceli zapojiť napríklad do procesu povoľovania plánovanej ťažby uránu v Jahodnej pri Košiciach. Ekologické mimovládne organizácie aj z tohto dôvodu požiadali prezidenta Ivana Gašparoviča, aby novelu nepodpísal.
Ladislav Hegyi zo združenia Priatelia Zeme SPZ považuje zrušenie účastníctva za veľmi negatívny krok, ktorý výrazne oslabí možnosť občanov ovplyvniť a chrániť svoje zdravé životné prostredie, zdravie a súkromie. "Vďaka aktivite miestnych občianskych združení sa mnohé projekty skvalitnili, výrazne znížili možné negatívne dopady na zdravie a životné prostredie a naopak mnohé zlé projekty boli zastavené," uviedol. "Išlo napríklad o spaľovanie nebezpečného odpadu v Rohožníku alebo veľmi rizikovú skládku odpadu pri obci Vyšný Čaj," dodal.
Zrušenie účastníctva aj pri najzávažnejších činnostiach navrhol poslanec Národnej rady SR Marian Záhumenský (Smer-SD). Do zákona navrhol vložiť bod, ktorým sa zmenil zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Práve tento zákon priznával združeniam občanov účastníctvo pri povoľovaní najzávažnejších činností.
"Nebyť účastníctva OZ, boli by schválené nebezpečné a rizikové projekty, ktoré by mohli viesť k haváriám," namieta Hegyi. Úrady si podľa Priateľov Zeme budú vedomé, že združenie sa nebude môcť proti nezákonnému rozhodnutiu odvolať ani domáhať sa nápravy na súde. "Tak budú môcť ľahko prechádzať aj zlé a rizikové projekty, čím sa zvýšia negatívne dopady na životné prostredie a zdravie obyvateľov," uzatvára.
"Podľa nového zákona sa občianske združenie síce bude môcť k navrhovaným činnostiam vyjadriť, ale v porovnaní s predošlým stavom sa úrad jeho návrhmi a námietkami fakticky nemusí zaoberať," konštatoval právnik z OAD Peter Wilfling. "Dá sa povedať, že ich môže hodiť do koša," domnieva sa.
Účastníctvo sa zrušilo napríklad pri povoľovaní banskej ťažby, pri povoľovaní výstavby nových, aj jadrových elektrární, skládok a spaľovní nebezpečného odpadu, chemických tovární, cementární, kameňolomov, skladov jadrového paliva a chemikálií, výstavby kafilérií a bitúnkov. Účasť nebude viac možná ani pri povoľovaní stavby priemyselných zón a priemyselných parkov, priehrad a vodných nádrží, letísk alebo pri povoľovaní výroby jedov a pesticídov.
Novela zákona nerešpektuje medzinárodné dohovory
Novela zákona o ochrane prírody je v rozpore s Aarhuským dohovorom ratifikovaným Slovenskou republikou aj Európskou úniou (EÚ). Vyplýva to z analýzy, ktorú TASR poskytol právnik Peter Wilfling z občianskeho združenia Občan a demokracia.
Ako problémové sa črtajú práve tie časti zákona, ktoré hovoria o vyrovnaní orgánov s námietkami občianskych združení (OZ) a ich prístupu k súdu. V prípade porušenia dohovoru tak môže Európska komisia (EK) začať proti Slovensku konanie a podať proti nemu žalobu na Európskom súdnom dvore, hovorí Wilfling. V súčasnosti začala EK dve konania proti Slovensku ohľadne ťažby v Tichej a Kôprovej doline a v súvislosti s nevyhlásením chránených vtáčích území.
Jedno z práv, ktoré garantuje dohovor obyvateľom združeným v environmentálnych OZ je aj právo, aby sa úrad v rozhodnutí vyrovnal s pripomienkami verejnosti, teda aby uviedol, ako ich zohľadnil, alebo prečo ich neakceptoval, vysvetlil Wilfling. Novela zákona mení súčasný štatút OZ z účastníka konania na zúčastnenú osobu, ktorej postavenie je podľa ochranárov z Greenpeace Slovensko a siete mimovládnych organizácií Ekofórum iba štatistické. Zúčastnená osoba nemá podľa zákona o správnom konaní nárok na zohľadnenie výsledkov účasti verejnosti v povoľovaní činnosti.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR malo poslanecký návrh zákona na pripomienkovanie. Zmenu postavenia združení hodnotí ako krok, ktorý bude prínosom a je plne v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska voči EÚ. Mimovládne organizácie podľa rezortu často zneužívali svoje nadštandardné postavenie na obštrukcie pri správnych konaniach. Ako príklad MŽP uvádza regulačný odstrel medveďov, kde práve pre kroky občianskych združení nedošlo k realizácii ani ročného 10-percentného regulačného odstrelu. Výsledkom toho sú napríklad tragické strety s človekom alebo ich sinantropné správanie, domnieva sa šéf rezortu Jaroslav Izák.
Predkladateľ poslaneckého návrhu novely Záhumenský tvrdí, že požiadavky dohovoru sú naplnené možnosťou občanov podať podnet na prokuratúru na prešetrenie zákonnosti rozhodnutia. Analýza poukazuje na fakt, že novela nezodpovedá požiadavkám dohovoru na účinný, včasný a spravodlivý súd. Podľa zákona o prokuratúre ak prokurátor príde k záveru, že rozhodnutie úradu je nezákonné, môže podať tzv. protest. Je to však iba návrh, prokurátor nemôže nezákonné rozhodnutie zrušiť. Prokurátor nie je ani povinný podať žalobu na súd proti rozhodnutiu.
Aarhurský dohovor upravuje pre krajiny, ktoré ho ratifikovali, spôsoby prístupu k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v otázkach životného prostredia. Jeho cieľom je podpora zodpovednosti a transparentnosti rozhodovania a posilnenia verejnej podpory rozhodnutí, týkajúcich sa ochrany prírody. Na Slovensku platí od roku 2006.
