BRATISLAVA 12. júla (SITA) - Navrhovaný zákon o regionálnom rozvoji podľa SMK nereaguje na výzvy a potreby, smerujúce k zníženiu rozdielov úrovne vyspelosti regiónov Slovenska. Na dnešnej tlačovej besede strany to povedal jej podpredseda Iván Farkas.
Z hľadiska regionálneho rozvoja je podľa SMK najväčším problémom Slovenska hlboká regionálna nevyrovnanosť. Dokumentoval to paritou kúpnej sily, pričom podľa Farkasa je hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa v Bratislave 126 percent priemeru Európskej únie, na východe krajiny však len sotva 40 percent. SMK preto podľa neho očakávala, že pomôže práve zákon o regionálnom rozvoji. "Bohužiaľ, obsah tejto novely nerieši túto problematiku dostatočne a nereaguje na výzvy a potreby regionálneho rozvoja na Slovensku, nástroje neboli vhodné," povedal Farkas. Podľa jeho informácií Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVaRR) SR pre veľké množstvo pripomienok návrh stiahlo a predloží ho neskôr v prepracovanej podobe.
Podľa vyjadrenia hovorcu MVaRR Miroslava Bátovského pre agentúru SITA ministerstvo návrh zákona nestiahlo. Podľa neho ide len o odloženie termínu predloženia, keďže bolo k návrhu množstvo pripomienok, o ktorých bude ešte ministerstvo rokovať s dotknutými subjektmi.
Slovensko bolo podľa SMK v eurofondoch lídrom a ocitlo sa na chvoste V4
SMK sa obáva, že Brusel neschváli Národný strategický referenčný rámec (NSRR), potrebný na čerpanie financií z európskych fondov, ani v augustovom termíne, ktorý avizoval minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek. Ak by sa tak nestalo, bude SMK v parlamente iniciovať politické riešenie problému. Na dnešnej tlačovej besede strany to povedal jej podpredseda Iván Farkas. Augustový termín schválenia NSRR je podľa hovorcu rezortu Miroslava Bátovského potvrdený a najneskorší možný. Povedal to dnes pre SITA.
SMK sa podľa Farkasa obáva, že vzhľadom na prázdninové obdobie neschváli Brusel NSRR ani v augustovom termíne, avizovanom ministrom výstavby Marianom Januškom. Farkas pripomenul, že ministerstvo avizovalo schválenie dokumentu už na jar, potom v júni. Podľa jeho informácií sa dá schválenie NSRR očakávať až koncom jesene. "Slovensko sa ocitá na chvoste krajín V4 napriek tomu, že do roku 2006 sme boli lídrami v percentuálnom vyjadrení čerpania európskych fondov," pokračoval Farkas. Príčiny vidí v zmene NSRR novou vládou i v "dramatických" zmenách na samotnom ministerstve po minuloročných voľbách. "Boli vyhodení referenti a stredný riadiaci aparát, ktorý mal kontakty na Brusel a bol odborne zaškolený," povedal Farkas s tým, že je otázne, či je súčasný aparát schopný v tejto oblasti. Farkas tiež poukázal na potrebu ďalších 500 odborníkov, schopných implementovať prostriedky z eurofondov, poukazujúc na uznesenie vlády o 20-percentnom znížení administratívy v štátnej správe. "Vynára sa otáznik, či budeme vôbec schopní tieto prostriedky vo výške bezmála 14 miliárd eur za sedemročné obdobie implementovať," dodal Farkas. Problém vidí Farkas aj v kompetenčnom spore medzi ministerstvom a regiónmi, kto má implementovať jednu z jedenástich kapitol rámca - regionálny operačný program. "Ak sa jedna z dôležitých kapitol NSRR týka regiónov, tak implementácia by mala ísť do regiónov, tam sa má rozhodovať o kvalite projektov," povedal Farkas s tým, že treba tento spor čo najskôr vyriešiť, lebo "strácame drahocenný čas", keďže sa podľa neho sedemročné implementačné obdobie pre Slovensko skráti na šesťročné. Farkas avizoval, že ak Brusel nechváli NSRR ani v augustovom termíne, bude SMK iniciovať politické riešenie problému v parlamente. "Tento stav nie je udržateľný, lebo záujemcovia o prostriedky z eurofondov budú ukrátení," dodal Farkas.
Na otázku SITA, či má minister výstavby Janušek z Bruselu potvrdený augustový termín schválenia NSRR, hovorca rezortu Miroslav Bátovský odpovedal, že Janušek komunikuje s Bruselom a augustový termín má potvrdený ako najneskorší možný. Podľa Bátovského je možné, že Slovensku schvália rámec už v júli. Bátovský tiež odmietol nedostatočnú odbornosť aparátu na ministerstve v oblasti eurofondov. Redukcia štátnej administratívy sa podľa neho netýka kapacít, potrebných na implementáciu eurofondov. "Vláda o tom schválila uznesenie," dodal Bátovský.
