Podľa Barometra 67 je so svojím životom veľmi spokojných alebo skôr spokojných 72% občanov Slovenskej republiky, kým v rámci celej Európskej únie (EÚ 27) je takto naladených v priemere 80% ľudí. Napriek pretrvávajúcej menšej spokojnosti Slovákov v porovnaní s celoeurópskym priemerom už niekoľko rokov pozorujeme na Slovensku mierny, ale kontinuálny rast spokojnosti. Od jesene 2004 u nás vzrástol počet veľmi spokojných a skôr spokojných ľudí o 13 percentuálnych bodov.
V odpovedi na otázku, aké sú očakávania občanov na nasledujúcich 12 mesiacov, medzi názormi Slovákov a občanov celej únie nie sú podstatné rozdiely. Zlepšenie očakáva 36% občanov SR (37% v EÚ), zhoršenie očakáva 14% Slovákov (11% v EÚ) a žiadnu zmenu neočakáva 47% Slovákov (49% v EÚ). V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom Eurobarometer stúpol počet Slovákov očakávajúcich v najbližších 12 mesiacoch zlepšenie svojho života o tri percentuálne body a dosiahol tak najvyššiu úroveň od vstupu Slovenska do EÚ. Zlepšenie ekonomickej situácie vo svojej krajine počas nasledujúcich 12 mesiacov očakáva 40% Slovákov, čo je o 12 percentuálnych bodov viac ako v EÚ 27.
Najväčším problémom je nezamestnanosť
Slováci, podobne ako občania ostatných štátov EÚ považujú nezamestnanosť za najväčší problém, ktorému musí ich krajina čeliť. Tento problém označilo za jeden z dvoch najdôležitejších problémov 36% slovenských respondentov a 34% opýtaných v EÚ. Ešte na jar 2006 označilo nezamestnanosť ako najväčší problém 61% Slovákov. Druhým najdôležitejším problémom je pre Slovákov ekonomická situácia (29%), kým v celoeurópskom priemere je to kriminalita (24%). Kriminalitu za závažný problém považujú aj Slováci. Ako jeden z dvoch najvážnejších problémov ju označilo 27% slovenských respondentov. Celkovo jej slovenskí respondenti prisúdili spolu s problémami zdravotnej starostlivosti tretie miesto v hierarchii problémov, ktoré musí naša spoločnosť riešiť.
Až 80% slovenských občanov si myslí, že v EÚ majú najväčšiu moc najväčšie krajiny. V celoeurópskom priemere zastáva tento názor 75% respondentov. Iba 35% Slovákov si myslí, že záujmy SR sa v EÚ berú dostatočne do úvahy, v EÚ 27 sa to domnieva 45% ľudí.
Slováci dôverujú inštitúciám EÚ viac ako domácim
Slováci tradične prejavujú vysokú mieru dôvery inštitúciám Európskej únie. Najdôveryhodnejšou európskou inštitúciou je Európsky parlament (EP), ktorému dôveruje 72 % slovenských občanov, čo je o 16 % viac ako je celoeurópsky priemer (EÚ 27). Rade Európskej únie dôveruje 62 % Slovákov (47% v EÚ 27) a rovnako 62 % našich občanov dôveruje Európskej komisii , kým v EÚ 27 je takto naladených 52 % ľudí. Názory slovenských občanov na silu hlasu ich krajiny v EÚ pôsobia paradoxne. Najväčšiu dôveru prejavujú EP, v ktorom je hlas Slovenska skutočne zanedbateľný, pretože SR v ňom zastupuje 14 z celkového počtu 785 europoslancov. Rada Európskej únie, v ktorej má Slovensko v porovnaní s EP oveľa silnejšiu pozíciu s právom veta, má u Slovákov nižšiu dôveru.
Občania SR vysoko dôverujú nielen inštitúciám EÚ ale aj únii ako celku. Dôveruje jej 66 % občanov (57 % v EÚ 27). Domácim inštitúciám dôverujú Slováci oveľa menej. Slovenskému parlamentu dôveruje 39 % občanov, kým v EÚ 27 sa miera dôvery k národným parlamentom dostala na 43-percentný priemer. Slovenskej vláde dôveruje 42 % občanov (41 % v EÚ 27). Vyššiu dôveru majú Slováci k domácim médiám. Tlači dôveruje 53 % občanov (47 % v EÚ 27), televízii 71 % (58 % v EÚ 27) a rozhlasu dokonca až 79 % Slovákov (66 % v EÚ 27).
Pre Slovákov je synonymom slobody cestovanie, práca a štúdium
Európska únia pre Slovákov znamená predovšetkým slobodu cestovania, štúdia a práce kdekoľvek v EÚ. Jednu z týchto troch možností označilo 73 % oslovených respondentov v SR, čo je o 21 percentuálnych bodov viac ako signalizuje celoeurópsky priemer (EÚ 27). Synonymom ekonomickej prosperity je EÚ pre 40 % Slovákov, kým v rámci EÚ 27 je to o 20 percentuálnych bodov menej. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom stúpol počet respondentov, pre ktorých EÚ znamená slobodu cestovania, štúdia a práce kdekoľvek v EÚ zo 67 % na 73 %. EÚ je synonymom mieru je odpoveď, ktorú poskytlo 33 % slovenských respondentov i 33 % opýtaných v rámci EÚ 27.
Európska únia znamená nedostatočnú kontrolu hraníc pre 11 % opýtaných Slovákov a 18 % respondentov v rámci EÚ 27. EÚ znamená stratu kultúrnej identity pre 11 % Slovákov (12 % v EÚ 27), demokraciu pre 27 % Slovákov (22 % v EÚ 27), plytvanie peniazmi pre 11 % slovenských respondentov (20 % v EÚ 27).
Až 75 % občanov SR - o sedem percentuálnych bodov menej ako v EÚ 27 - chce, aby o daniach rozhodovala národná vláda samostatne. Podobne 72 % slovenských respondentov, rovnako ako v EÚ 27 chce, aby národná vláda rozhodovala samostatne o dôchodkoch. Ďalšími oblasťami, ktoré by mali ostať vo výlučnej kompetencii štátov, sú zdravotná a sociálna starostlivosť (68 % v SR, 66 % v EÚ 27), vzdelávací systém (67 % v SR, 64 % v EÚ 27) a poľnohospodárska a rybárska politika (58 % v SR a 45 % v EÚ 27).
Slovenskí občania sú naopak za to, aby ich vláda rozhodovala spoločne s EÚ v oblastiach boja proti terorizmu. Takto sa vyjadrilo 92 % občanov SR a 81 % respondentov v EÚ 27. Slováci sú za spoločné rozhodovanie vlády SR s EÚ aj v oblasti obrany a zahraničnej politiky, boja proti zločinu, prisťahovalectva, podpory regiónov trpiacich ekonomickými problémami a ochrany životného prostredia.
Eurobarometer 67 je prvým prieskumom po rozšírení EÚ o Bulharsko a Rumunsko, pričom vybrané otázky položili aj občanom Turecka a Chorvátska. Na anketové otázky odpovedalo 29 222 respondentov. Prvý prieskum verejnej mienky, z ktorého sa neskôr vyvinul Barometer, uskutočnili v roku 1962. Pravidelne sa prieskumy začali robiť v roku 1973, keď malo Európske spoločenstvo deväť členov. Pojem Barometer zaviedli v roku 1974.
Autor: zh
Beata
Balogová
