Bratislava 14. júla (TASR) - Posledná rozlúčka s vedúcou osobnosťou slovenskej hudobnej avantgardy, skladateľom Iljom Zeljenkom, bude v piatok 20. júla o 11. hodine v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute. Velikán slovenskej hudby zomrel v piatok 13. júla ráno po ťažkej chorobe.
Bratislavský rodák Ilja Zeljenka (21. decembra 1932) sa venoval hre na harmóniu a kontrapunkte u Jána Zimmera už počas štúdia na bratislavskom gymnáziu, do tajov klavírneho umenia ho zaúčal Rudolf Macudziäský.
V roku 1956 ukončil štúdium kompozície na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave u Jána Cikkera. V rokoch 1957 - 1961 bol dramaturgom Slovenskej filharmónie, potom odišiel do Československého rozhlasu, kde pôsobil do roku 1968. V roku 1973 ho vylúčili zo Zväzu slovenských skladateľov a dlho sa jeho hudba prestala na verejnosti hrávať.
November 1989 však aj jemu, podobne ako iným umelcom, umožnil návrat na oficiálnu scénu. Stal sa aj predsedom Slovenskej hudobnej únie, prezidentom Medzinárodného hudobného festivalu Melos Étos (1990 - 1991) a na VŠMU vyučoval kompozíciu.
Ilja Zeljenka je autorom mnohých hudobných a hudobno-dramatických diel. Z opier je verejnosti známa jeho Bátoryčka a Posledné dni Veľkej Moravy. Napísal aj deväť symfónií, klavírne sonáty, sláčikove kvartetá, scénické pašie a koncertné a komorné kompozície.
Slnko v sieti, Panna zázračnica, Drak sa vracia alebo Nylonový mesiac to sú len niektoré filmy, ku ktorým hudbu napísal práve Zeljenka. Hoci experimentoval aj s elektroakustickou hudbou, inšpiráciu nachádzal aj vo folklóre.
Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia, medzi inými aj v roku 1980 Cenu Jána Levoslava Bellu za dielo Symfónia č. 4 Baletná, v roku 2001 Cenu SOZA za najúspešnejšiu skladbu v oblasti vážnej hudby - Musica slovaca. Získal aj niekoľko ocenení za celoživotnú tvorbu.
