Pokles sa týka najmä tých Čechov, ktorí žili na Slovensku ešte pred rozdelením federácie, niektorí z nich sú potomkami prisťahovalcov ešte z prvej republiky. Ich úbytok pociťujú najmä české krajanské spolky. "V Bratislave tu bolo asi 800 ľudí, ktorí sa prihlásili k organizovanej českej menšine tým, že vstúpili do českého spolku a dneska ich je tu asi 400. Stále to klesá," povedal ČTK tajomník Českého spolku Bratislava Petr Stahl.
Aj oficiálne štatistiky potvrdzujú, že počet Čechov na Slovensku za posledných 15 rokov poklesol. Kým podľa údajov Štatistického úradu sa v roku 1991 k českej národnosti hlásilo 52.884 obyvateľov, o desať rokov neskôr to bolo 44.620 ľudí. Celkový podiel klesol z jedného na 0,8 percenta.
"Tá generácia Čechov (...) trošku vymiera, a ich deti, pretože absolvovali slovenské školy, a žijú v slovenskom prostredí, tak sa väčšinou hlásia k slovenskej národnosti, a to najmä tam, kde sú zmiešané manželstvá," vysvetľovala šéfredaktorka časopisu Česká beseda Helena Miškufová, podľa ktorej ubúdanie Čechov na Slovensku asi nezastaví ani príchod podnikateľov či zamestnancov českých firiem na Slovensko.
Opačný názor však mal bývalý predseda Českého spolku v Bratislave Jiří Výborný. "Starí ľudia odchádzajú, ale je tu aj určitý príliv ľudí najmä na manažérskych pozíciách, respektíve ľudí, ktorí prichádzajú z rodinných dôvodov alebo v rámci nejakých firemných povinností," tvrdil. "Môj osobný názor je, že o úbytku nie je celkom relevantné hovoriť," dodal.
Ľudia českej národnosti žijú na Slovensku najmä vo väčších mestách, v Bratislave, Trenčíne, Liptovskom Mikuláši, alebo na Záhorí v Holíči a Skalici.
Najväčší podiel, približne 17 percent, však majú Česi v dedinke Macov na Žitnom ostrove, kde inak dominuje maďarské obyvateľstvo. Za prvej československej republiky prišli do Macova kolonisti najmä z Moravy, čo v obci pripomína pamätná tabuľa. Kolonisti si tu podľa jedného z českých obyvateľov obce, Františka Zezulu, prežili dvakrát ťažké časy. Prvý raz museli odísť, keď pred vypuknutím druhej svetovej vojny obsadilo obec horthyovské Maďarsko, po ich návrate zas niekoľkých statkárov uväznili komunisti, ktorí v obci vytvárali roľnícke družstvo. Prenasledovanie pokračovalo aj potom. "Obec Macov bola v okrese Dunajská Streda elektrifikovaná ako posledná," dodal. Niektorí Česi sa preto podľa neho opäť vrátili za rieku Moravu.
Dnes nemá česká menšina v Macove žiadne spoločné združenie a jej príslušníci hovoria perfektnou slovenčinou bez akéhokoľvek prízvuku, hoci tvrdia, že medzi sebou sa rozprávajú po česky. "Percento českých obyvateľov pomaly klesá," povedala starostka Ľudmila Láníková, ktorá si tiež píše českú národnosť. "Najstarší zomreli, alebo potom v roku 1993 sa vrátili na Moravu," dodala. O obec sa podľa nej zaujímali v minulosti skôr médiá ako českí politici. Z nich podľa starostky neprišiel v posledných rokoch do obce nikto.
