Trenčín 16. júla (TASR) Stav zachovaného mestského opevnenia v Trenčíne od Dolnej brány smerom k hradu je najmä v jeho hornej časti narušený a vyžaduje si sanačné úpravy smerujúce k predĺženiu životnosti tejto historickej pamiatky. Podľa mienky odborníka na fortifikačnú architektúru Martina Bónu, ktorý vypracoval pre mesto Trenčín projekt zameraný na ochranu a záchranu mestského opevnenia, sa najmä v hornej časti múru nachádzajú vypadané kusy muriva a pukliny smerujúce od koruny múru k jeho úpätiu.
"Hľadáme s kolegom Jozefom Múdrym z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne racionálne a efektívne riešenie, ktoré by aj za málo peňazí čo najviac pomohlo objektu a stabilizovalo najohrozenejšie časti, keď už nie sú prostriedky na komplexnú obnovu múru," povedal pre TASR počas obhliadky múru Bóna. Viaceré trhliny sú staršie a jedine statici môžu na základe meraní určiť, či sú stabilizované alebo sa zväčšujú.
Okrem vplyvov životného prostredia ohrozujú múr aj stromy, ktoré rastú v jeho tesnej blízkosti a náletové dreviny. Koreňový systém mohutných stromov narúša jeho základy a konáre zasa korunu múru. Odborník preto navrhuje odstrániť zeleň do vzdialenosti šiestich metrov od líca múru.
Stredoveké mestské opevnenie chránilo Trenčín pravdepodobne od roku 1412, keď sa stal slobodným kráľovským mestom s právom ohradiť sa hradbami. Obvod opevnenia bol dobudovaný v prvej polovici 15. storočia. Hradobný múr sa začínal pri úpätí hradnej skaly pod Delovou baštou, kde bola Horná brána. Pokračoval dnešnou Palackého ulicou k Dolnej bráne. V súčasnosti sa zachovala časť od Dolnej brány okolo karnera cez kopec Brezina k hradu, kde sa pripája na jeho hradby. Mestský múr je podľa architekta Bónu cenný najmä tým, že sa na ňom zachovali plošné úpravy omietky z obdobia stredoveku.
lej pa
