Rekordné horúčavy dnes meteorológovia zaznamenali v ôsmich mestách SR. Ako pre agentúru SITA uviedol službukonajúci pracovník Slovenského hydrometeorologického ústavu, rekordné teploty zaznamenali v Bratislave, Hurbanove, v Piešťanoch, Nitre, Lučenci, Sliači, v Žiline a Poprade. V Poprade padol teplotný rekord z roku 1958 už o 10:30, keď teplota ovzdušia prekonala hodnotu 29,7 stupňa Celzia. Celkové vyhodnotenie dnešných teplotných rekordov aj s konkrétnymi konečnými údajmi SHMÚ poskytne v podvečerných hodinách.
Na dnešné popoludnie meteorológovia predpovedali slnečno a extrémne teplo. Najvyššia denná teplota by sa mala vyšplhať na 34 až 38, na Kysuciach, Orave a v Liptove miestami okolo 32 stupňov.
Teplotný rekord padol aj v Košiciach, nie však historický
Teplotný rekord padol dnes v Košiciach, keď o 15. hodine na košickom letisku na meteorologickej stanici namerali 33,8 stupňa Celzia. Agentúru SITA informoval pracovník SHMÚ Košice Ján Smékal a doložil, že starý rekord pre dnešný deň bol z roku 1994, keď teplota dosiahla 33,5 stupňov Celzia.
Podľa jeho vyjadrenia padne aj v stredu rekord pripadajúci na 18. júla. „Očakávame, že do piatka sa ortuť teplomera bude v Košiciach šplhať na 34 až 35 stupňov Celzia,“ povedal Smékal. Historicky najvyššiu rekordnú teplotu zaznamenali meteorológovia v Košiciach 16. augusta 1952, keď sa ortuť teplomera vyšplhala až na 37,4 stupňa Celzia.
Vysoké teploty zvýšili riziko vzniku lesných požiarov
Vysoké denné teploty počas ostatných dní zvýšili opäť riziko vzniku lesných požiarov. V lesných porastoch je hrabanka s opadaným lístím preschnutá nielen na povrchu, ale začína vysychať aj pod ním, takže sa ľahko vznieti.
"Potenciálne sú požiarmi ohrozené aj lúky nad hornou hranicou lesa. Sucho počas ostatných dní totiž spôsobilo, že trávnaté fytocenózy sú veľmi preschnuté a predstavujú tiež ľahko zápalný materiál. Vznietenie preschnutých trávnatých porastov nad hornou hranicou lesa môže spôsobiť cigaretový ohorok a odhodená fľaša," konštatoval pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga..
Keď sa hole nad hornou hranicou lesa obhospodarovali spásaním ovcami, jalovicami, koňmi či kosením, riziko vzniku požiarov na týchto mimoriadne prírodovedne hodnotných lokalitách bolo veľmi nízke aj počas extrémnych horúčav. V ostatných rokoch sa však tieto stanovištia poľnohospodársky málo využívajú, a tak zarastajú bujnou rastlinnou vegetáciou, ktorá počas pretrvávania suchého obdobia predstavuje vysokohorľavý materiál, dodal Saniga.
Každý návštevník prírody by mal mať na zreteli, že lokalizácia požiaru v ťažko prístupnom horskom teréne nad hornou hranicou lesa v našich vysokých pohoriach je obťažná a finančne veľmi náročná. Preto v období pretrvávajúcich denných horúčav by sa mali ľudia v týchto lokalitách správať maximálne opatrne, aby nezaložil požiar. Vyčíňanie červeného kohúta v lese a na lúkach má ďalekosiahle následky v podobe vyhubenia všetkých jeho živých zložiek. Škody, ktoré pri tom vzniknú, sú z hľadiska prírody nevyčísliteľné.
Autor: zh
Beata
Balogová
