BRATISLAVA 18. júla (SITA) - Slovenský rozhlas (SRo) si uctí pamiatku slovenského skladateľa Ilju Zeljenku v deň jeho poslednej rozlúčky, v piatok. Podľa programového riaditeľa SRo Ľuboša Machaja bol Zeljenka jedinečným skladateľom novej slovenskej hudby. Verejnoprávny rozhlas preto do programovej štruktúry v piatok zaradí spomienku na skladateľa v hudobnej i slovnej podobe. "Okrem koncertného programu na Rádiu Devín odvysielame na rovnakom okruhu aj rozhovor so zosnulým skladateľom," spresnil Machaj. Poslucháčov čaká hodinová repríza hudobno-slovnej relácie Stretnutie nad partitúrou, ktorá prinesie rozhovor s Iljom Zeljenkom o jednej z jeho premiérových skladieb na festivaloch Melos Ethos a Nová slovenská hudba. Zaznie aj 90-minútový koncertný program Hommage á Zeljenka - skladateľský profil zostavený z diel komornej, zborovej a symfonickej tvorby. Agentúru SITA informovala Alexandra Koreňová z oddelenia pre styk s verejnosťou SRo.
Popredný hudobný skladateľ Ilja Zeljenka po ťažkej chorobe navždy opustil slovenskú kultúrnu, no najmä hudobnú obec v piatok 13. júla. Posledná rozlúčka s jedným z najvýznamnejších slovenských hudobných skladateľov bude pre verejnosť v piatok o 11:00 v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute.
Bratislavský rodák Ilja Zeljenka (21. decembra 1932, Bratislava – 13. júla 2007, Bratislava) súkromne študoval harmóniu a kontrapunkt a hru na klavíri už počas gymnaziálnych štúdií. V roku 1956 ukončil štúdium kompozície na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave u Jána Cikkera. Bol dramaturgom Slovenskej filharmónie (1957 - 1961) a Československého rozhlasu (1961 - 1968). V roku 1973 ho vylúčili zo Zväzu slovenských skladateľov, dlho platil zákaz hrať jeho hudbu. Po novembri 1989 sa vrátil na oficiálnu scénu – bol predsedom Slovenskej hudobnej únie, prezidentom Medzinárodného hudobného festivalu Melos Étos (1990 - 1991) a na VŠMU vyučoval kompozíciu.
Skomponoval množstvo hudobných a hudobno-dramatických diel. Je tvorcom opier Bátoryčka a Posledné dni Veľkej Moravy, symfónií, klavírnych sonát, sláčikových kvartet, scénických pašií a mnohých koncertných a komorných kompozícií. Skomponoval hudbu k stovke hraných a dokumentárnych filmov, medzi ktorými sú i vo svete známe tituly ako Slnko v sieti, Panna zázračnica, Drak sa vracia alebo Nylonový mesiac. Experimentoval s elektroakustickou a konkrétnou hudbou, aleatorikou, inšpiroval sa folklórom. Zeljenka bol vedúcou osobnosťou slovenskej hudobnej avantgardy. Jeho neopakovateľný rukopis sa vykryštalizoval v 70. rokoch. Za svoje dielo získal viacero cien a vyznamenaní, naposledy - tento rok Cenu predsedu NR SR.
"Celý život som sa pokúšal odpovedať si na otázku, prečo umenie existuje. Prišiel som len na to, že je to jediný spôsob, ktorý nám umožňuje žiť svoj život ako chceme, lebo inak ho žijeme len tak, ako musíme a vieme,“ tvrdil Ilja Zeljenka.
