Bratislavskí archeológovia objavili pri rekonštrukcii bývalého kostola Klarisky zvyšky opevnenia z prvého storočia pred našim letopočtom. Vtedy sa na dnešnom území Starého mesta nachádzalo centrum keltského kmeňa Bójov. Nálezy v záhrade za kostolom dnes predstavili pracovníci Mestského ústavu ochrany pamiatok.
Opevnenie oddeľovalo asi 60 hektárové centrum osídlenia. "Toto opevnenie obraňovalo akropolu, ktorá sa nachádzala v priestoroch dnešného bratislavského kopca. Smerom k Hlavnému námestiu sa nachádzalo predmestie," vysvetlil archeológ Branislav Lesák.
Prvýkrát tak získali archeológovia doklady o tom, že toto opevnenie naozaj existovalo. "Je to objav, na ktorý sa čakalo od 30. rokov 20. storočia," povedala zástupkyňa riaditeľa bratislavského ústavu ochrany pamiatok Zuzana Zvarová. Podobný význam majú totiž iba nálezy z Liptovskej Mary a ďalšie v Rakúsku a Nemecku.
"Tento nález dokazuje to, že bratislavské oppidum malo všetky prvky, ktoré k oppidu patria, čiže to bolo mocenské, vojenské a hospodárske centrum Keltov, bola tu teda nielen remeselná výroba a mincovňa, ale bolo to opevnené, chránené územie," skonštatoval Lesák. Nález je prvým archeologickým dôkazom o existencii opevnenia keltského oppida, Mestský ústav ochrany pamiatok Bratislavy sa preto bude uchádzať o cenu Archeologický nález roka časopisu Pamiatky a múzeá.
Okrem toho tu objavili aj stredoveké odpadové jamy z 13. až 15. storočia, ktoré dokumentujú každodenný život v tomto období. Výnimočným je nález kameninového pohára z konca 15. storočia. Tento typ porýnskej kameniny je zatiaľ z priestoru stredovekej Bratislavy jediný. Ako odpad sa do výplne jednej z odpadových jám dostali aj fragmenty rímskych tehál s kolkom štrnástej légie.
Cennou je lokalizácia časti sídliska z konca 9. a začiatku 10. storočia. Archeológovia zaznamenali sedem objektov, medzi ktorými majú prevahu kotlovité zahĺbené sídliskové jamy. V jednom prípade ide aj o torzo polozemnice s obvodovou spálenou konštrukciou. Z jej výplne pochádza bohatá zbierka fragmentov dobovej keramiky, ako aj torzá nádob. Výskum tu rovnako zistil výraznú koncentráciu zuhoľnatených zŕn obilia. Našli sa spolu s torzom keramickej platne, ktorá slúžila na praženie obilia, respektíve sa na nej obilie zbavovalo iných nečistôt, pliev.
Predmety, ktoré obyvatelia dnešnej Bratislavy používali pred storočiami, zatiaľ verejnosť neuvidí. Neskôr však chcú archeológovia pripraviť výstavu, či knihu.
Kaplnku Klarisiek, ktorá po odsvätení slúži hlavne na koncerty, skúmajú archeológovia od roku 2005. Jej vnútro už je zrekonštruované a po skončení archeologických prác tu plánujú urobiť prístavbu so šatňami pre účinkujúcich, ale aj sociálne zariadenia. Doteraz mesto do prác a výskumu investovalo 29,7 milióna korún.
Autor: zh
