"Teplo môže mať priaznivý vplyv na pohybové ústrojenstvo," povedala ČTK bratislavská lekárka Jana Šúrová. Slnečné lúče a vyhrievanie sa môže pomôcť aj ľuďom, ktorých trápi osteoporóza - rednutie kostí, dodala martinská lekárka Eugénia Bellová.
Lekári sa však zhodli, že na rozdiel od ojedinelých milovníkov tepla má podstatne väčšia skupina ľudí s horúčavami problémy. "Ešte som nemal pacienta, ktorý by súčasné teplá privítal," spomenul lekár Branislav Babiš z Čadce. Zdravým ľuďom by podľa neho síce teplá nemali uškodiť, ale pohyb na priamom slnku počas najteplejšej časti dňa neodporúča. Horúce slnko môže podľa košickej lekárky Tatiany Schwardyovej škodiť dokonca aj reumatikom. "Sú totiž rôzne druhy reumatických ochorení. Terajšie teploty sú navyše extrémne a extrémy škodia vždy," dodala lekárka.
Podľa odborníčky na hygienu kúpalísk a vodných nádrží Zuzany Valovičovej sa zatiaľ vysoké teploty negatívne neodrazili na kvalite vôd. "Teplo môže podporiť množenie mikroorganizmov, ale zatiaľ sme nezaznamenali nič, z čoho by ľudia mali mať obavy," povedala Valovičová. Na kvalitu vody totiž podľa nej vplýva aj množstvo ľudí, ktorí sa v nádržiach kúpu, či vybavenosť areálov toaletami.
Meteorológovia predpovedajú, že vysoké teploty by sa mali udržať do konca pracovného týždňa , v sobotu by už ortuť teplomera nemala mieriť k rekordným hodnotám.
Dlhšie trvajúce horúčavy zasiahli Slovensko aj vlani. Vysokým teplotám ľudia čelili v júni a takmer počas celého júla. V auguste však prišlo výrazné ochladenie.
Vysoké teploty sužujú aj rastliny a živočíchy
Veľmi teplé počasie počas tohtoročnej jari a horúce v posledných dňoch spolu s veľkým deficitom zrážok sa negatívne prejavujú aj na lesných ekosystémoch. Niektoré buky, javory, jasene, ale aj jarabina už prefarbujú listy dožlta a nahnedo, akoby už nastávala jeseň. Aj ihličnanom, najmä smrekom vo zvýšenej miere opadáva ihličie. Extrémne sucho najťažšie znášajú staré stromy, a tak toto leto môže byť pre niektoré 200- až 300-ročné lesné velikány posledné
"Ekologická stabilita horských lesov sa v dôsledku nepriaznivých poveternostných pomerov podstatne znížila. Takéto oslabené porasty ľahšie podľahnú atakom rôzneho hmyzu a vetru, ktorý sa môže prejaviť ako škodlivý činiteľ. Pritom pri optimálnej stabilite ekosystémov by sa jeho pôsobenie v lese negatívne neprejavilo," uviedol pre TASR pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Mnohé malé jarky aj výdatnejšie potoky a podmáčané stanovištia už v lesoch povysychali. Vtáky sa musia za vodou sťahovať aj niekoľko kilometrov. Suchom sú postihnuté tiež niektoré živočíchy viazané na biotop podhorských a horských bystrín. Mnohým vodnárom potočným, vtákom veľkosti škorca, sa z revírov voda načisto vytratila a boli prinútené presťahovať sa za vodou k riekam, kde s už usadenými vodnármi zvádzajú tuhé súboje o teritóriá. Len vták, ktorý si ustráži dostatočne veľký revír, môže prežiť. Takéto súboje o revír zvádzajú aj rybáriky riečne. Na nové stanovištia sa presťahovali aj viaceré vydry riečne, ktoré takisto musia o ne zvádzať súboje. Ak sa vlahový deficit nevyrovná ani počas jesene, v zimnom období možno očakávať veľmi vysoké straty v lokálnych populáciách spomenutých živočíchov, dodal Saniga.
Niektoré živočíchy, najmä tie, ktoré majú tmavú pokrývku tela, môžu trpieť tiež aj dehydratáciou. V perí krkavca čierneho môže v týchto dňoch teplota vystúpiť aj na vyše šesťdesiat stupňov Celzia, čo tomuto operencovi značne znepríjemňuje život. A tak v týchto dňoch možno vidieť tieto operence ochladzovať sa otvorenými zobákmi, aby sa neprehriali. Keďže nemajú potné žľazy, znižujú si teplotu tela chvením hrdelných svalov.
Zvieratá sa horúčavám bránia oddychom, hady sú naopak aktívnejšie
Tropické počasie, ktoré v týchto dňoch zasiahlo Slovensko, láka cez deň hady k väčšej aktivite. Človek sa tak môže s plazmi stretnúť častejšie, povedal ČTK Branislav Peťko zo Slovenskej akadémie vied. Väčšina zvierat sa však pred páľavou schováva v tieni lesa a znižuje svoju aktivitu počas dňa.
"Hady sa radi vyhrievajú na kameňoch, stretnutie s hadom je preto v týchto dňoch pravdepodobnejšie," uviedol Peťko. Hady podľa neho vyhľadávajú krajinu so skalami či kameňmi, turisti by preto mali zvýšiť opatrnosť. Väčšina hadov však nie je jedovatých, najčastejšie sú to užovky, môže však medzi nimi byť aj jedovatá zmija, uviedol Peťko.
Naopak, horúčavám sa vyhýbajú kliešte, ktoré majú v letných mesiacoch útlm. "Aktívne jedince sa však presúvajú do vyšších polôh, kde je chladnejšie a vlhkejšie," povedal Peťko.
Horúčavy pomerne dobre znáša medveď. "Medvede v takýchto dňoch vyhľadávajú posledné opustené potoky či jazierka v horách, kde sa radi ochladzujú," povedal Marián Janiga z Výskumného ústavu vysokohorskej biológie. Podľa neho medvede sa s teplom vyrovnávajú aj tým, že sú aktívnejšie v noci.
Podobne reagujú aj jelene. Tie cez deň oddychujú v tieni, aktívne sú skoro ráno alebo v noci.
Autor: zh
