TRENČÍN 18. júla (SITA) – Vnútorné priestory gotického Kostola sv. Michala archanjela v Krajnom a jeho okolie sú už mesiac rozkopané. Farnosť sa rozhodla do katolíckeho kostola v rozľahlej kopaničiarskej obci v okrese Myjava zaviesť elektrinu a zrekonštruovať dlažbu. Nastúpil archeologický a stavebno – historický prieskum, ktorý ukázal, že kostol datovaný pôvodne do roku 1595 je o vyše 200 rokov starší. Ako informoval Marian Samuel z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ukázalo sa, že pri súčasných základoch kostola sa nachádzajú ešte staršie základy zo 14. storočia. Kostol tak v obci stál pravdepodobne už pred prvou písomnou zmienkou o Krajnom z roku 1392. Pred postavením kostola museli ľudia svojich pozostalých pochovávať na vysvätenej pôde cintorína v Čachticiach.
Tí, ktorí pôvodný kostol stavali, neboli podľa Samuela „prvotriedni majstri“ a najmä svätyňa má mimoriadne nepravidelný pôdorys. „Výskum vyvrátil ľudovú tradíciu, že kostol postavili husiti, že je to husitský kostol. Husiti kostoly na našom území skôr vypaľovali,“ uviedol Samuel. Pôvodná stavba sa skladala z lode a svätyne, neskôr pribudla sakristia a na konci 16. alebo v priebehu 17. storočia aj veža, na ktorú vedú úzke strmé kamenné schody. Svojou veľkosťou typický vidiecky kostol bol v 15. a 16. storočí viackrát poškodený počas nepokojov v okolí. Gotické prvky si zachoval, pribudla aj renesančná architektúra. Vo vnútri je niekoľko hrobov. Podľa Samuela bolo zvykom v kostole pochovávať kňazov, šľachticov alebo zemanov.
Kostol napriek tomu, že je rozkopaný, podľa správcu farnosti Ireneja Cuittiho naďalej slúži omšiam pre katolícku menšinu v obci, v ktorej sú silne zastúpení evanjelici. Tí majú svoj novší kostol o niekoľko desiatok metrov ďalej. Podľa Samuela bude archeologický výskum trvať ešte asi dva týždne. Stavebno – historický, ktorý má na starosti privátna bádateľka Silvia Paulusová, potrvá dlhšie.
Krajné má podľa oficiálnej internetovej stránky obce vyše 1 600 obyvateľov a rozlohu takmer 2 700 hektárov, čo je tretina rozlohy Trenčína. Veľká kopaničiarska obec sa rozkladá v juhovýchodnom cípe Myjavskej pahorkatiny a v Čachtických vrchoch, neďaleko úpätia Malých Karpát, v doline potoka Jablonky a Korytárky.
