Bratislava 19. júla (TASR) - Pri používaním klimatizácie v horúcich letných dňoch je podľa lekárov dôležité jej správne nastavenie.
Problémom je to, že klimatizačné jednotky bývajú konštantne nastavené na teplotu okolo 20 stupňov Celzia a neprispôsobujú sa teplotám vonku.
Klimatizácia nielen vysušuje vzduch, ale ak nie je vhodne udržiavaná, môže šíriť aj bakteriálne, vírusové častice alebo spóry plesní. Môže sa teda stať, že ľudia sa v klimatizovanom prostredí cítia horšie ako vo vonku, povedal dnes pre TASR Hrubiško.
VIDEO: Aké čaje sú vhodné do horúčav
Ľudia trpiaci chladovými alergiami sa podľa Hrubiška nemusia obávať silného záchvatu. Jedinci s precitlivenosťou na chlad môžu síce reagovať zhoršením dýchania, ale nie nejakou akútnou životohrozujúcou reakciou. Podstatnú rolu v takýchto horúčavách má aj otužovanie. Otužilí ľudia totiž tolerujú lepšie nielen chlad, ale aj teplotné výkyvy.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky(ÚVZSR) odporúča nastaviť rozdiel medzi vonkajším a vnútorným prostredím na päť až sedem stupňov. K tomuto názoru sa prikláňa aj praktický lekár Peter Lipták.
ÚVZSR taktiež neodporúča používať klimatizáciu, prípadne znížiť jej využívanie na minimum, starším občanom a ľudom s oslabeným imunitným systémom. Riziko môže podľa úradu klimatizácia predstavovať aj pre deti, ktorých termoregulačný mechanizmus a imunita je ešte vo vývoji.
Pri prechodoch medzi vnútorným a vonkajším prostredím úrad odporúča ľudom, aby chvíľu počkali na neklimatizovanej chodbe. Tým dôjde k určitej aklimatizácii a predíde sa tým šoku pri prechode. Ten sa dá navyše ešte zmierniť, ak sa pred zmenou prostredia napijeme nechladeného nápoja, najlepšie minerálky.
Podľa ÚVZSR by klimatizácia nemala byť pustená denne viac ako 4 hodiny. V miestnostiach, ktoré sú klimatizované, by sa malo aspoň dvakrát denne vetrať. Niektoré klimatizačné jednotky totiž nemajú filtre, a tak sa vzduch nečistí, len chladí. V aute je odporúčaná doba použitia 10 až 15 minút za hodinu.
Praktický lekár Peter Lipták odmietol stredajšiu informáciu TASR, že klimatizácia môže človeka s alergiou na chlad svojimi chladiacimi účinkami až usmrtiť. Rovnako upozornil na zlú informáciu o vplyve klimatizácie na kardiologických pacientov. Ich stav sa môže zhoršiť pri prechode z klimatizovaných priestorov do vonkajšieho prostredia, pretože vyššia teplota im roztiahne cievy, zníži tlak a môže dôjsť ku kolapsu. TASR nesprávne informovala, že kardiologickí pacienti môžu mať problém pri prechode z vonkajšieho prostredia do klimatizovaných priestorov.
Autor: VIDEO: Jana Beňová
Beata
Balogová
