Bratislava 19. júla (TASR) -
Podľa údajov, ktoré TASR poskytol poslanec za ĽS-HZDS Ján Kovarčík, táto strana má v súčasnosti zaregistrovaných 37 400 členov, čím výrazne prevyšuje ostatné politické subjekty. Sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK hovorí, že pod počet registrovaných členov v prípade tohto hnutia sa podpisuje obdobie, keď bolo dominantnou politickou silou v prvej polovici 90. rokov. "Vtedy sa orientovali na posilňovanie členskej základne práve preto, aby dokázali vstupovať do politických procesov na parlamentnej rovine," povedal Haulík pre TASR.
Najmenší počet členov rámci NR SR, a to 1900, má Slovenská národná strana. Vyplýva to z údajov, ktoré TASR poskytol šéf členskej základne SNS Alexander Breza. Počet registrovaných členov podľa Haulíka vždy závisí od filozofie a stratégie danej politickej strany. "Na jednej strane existujú politické subjekty, ktoré žijú len z malého počtu funkcionárov a členov a sústreďujú sa len na kampane pred voľbami a na strane druhej sú to subjekty, ktorú budujú svoje štruktúry a získavajú členov," vysvetlil.
Podľa Haulíka je z hľadiska štandardizácie politickej scény práve ten druhý prístup o čosi adekvátnejší. "Strany s malým počtom členov môžu ťažko organizovať nejaké aktivity, ktoré presahujú úroveň kampane pred voľbami. Ťažko môžu mať ambície stať sa dominantnou politickou silou na politickej scéne," konštatoval sociológ.
Najväčšia vládna strana Smer-SD má podľa hovorkyne Kataríny Kližanovej-Rýsovej okolo 15 500 registrovaných členov. Z opozičných politických zoskupení ich má najviac KDH. Ako informoval hovorca kresťanských demokratov Martin Krajčovič, hnutie má 17 184 členov. SMK má, ako uviedol generálny sekretár strany Károly Peczár, 11 959 členov a tlačové oddelenie SDKÚ-DS oznámilo 8527 zaregistrovaných členov.
Haulík tvrdí, že všeobecne je na škodu, ak strany majú veľmi úzku členskú základňu. "Tým pádom ani nie sú pripravené na zvládnutie zložitejších situácií, ako je napríklad obsadzovanie miest rôznych postov vhodnými kandidátmi," prízvukoval. To, že sa strany veľmi nepokúšajú vtiahnuť viac občanov do politického života, umožňuje podľa sociológa vytvorenie odstupu medzi politikmi a občanmi, čo je vážny problém celej politickej scény.
Haulík tvrdí, že masovejšie členské politické strany by mohli byť oveľa efektívnejšie práve preto, aby sa priepasť medzi "tými hore a tými dole" trošku rúcala, aby politika bola demokratickejšia a aby sa tvorila nielen vo voľbách, ale aj vo vnútri politických strán. "Toto na Slovensku veľmi chýba," zdôraznil. Priznáva však, že pre slovenských politikov je oveľa výhodnejšie mať menej členov, ktorých si ľahšie ukočírujú a ktorí im do vecí menej hovoria.
Zaujímavý údaj poskytol TASR predseda mimoparlamentnej KSS Jozef Hrdlička. Ako povedal, strana eviduje k 31. júnu 2007 8654 členov, čím prevyšuje aj niektoré parlamentné subjekty. Sociológ to pokladá za odlesk čias, keď KSS bola masová strana z hľadiska počtu členov. "Bývalí členovia pôvodnej KSS zrejme cítia potrebu pokračovať v organizovanej forme. Tu je ale ukážka toho, že členská základňa sama osebe nestačí. Je iba predpokladom na to, aby strana mohla byť úspešná, ale nie je to záruka," dodal Haulík.
Ostatné politické strany a hnutia (celkovo je ich v súčasnosti na Slovensku 42) majú podľa Haulíka minimum členov.
