„Predpokladám, že šiel navštíviť rodinu,“ hovorí, pričom sleduje, ako sa jeho stádo pasie na lúke v Slovenskom rudohorí. „Stáva sa to. Pre mladých je tu tvrdý život.“
Hric, ktorý ešte nemá ani 40, patrí k nemnohým mladým ľuďom, čo ostali v Brdárke . Dedina mala na prelome 19. a 20. storočia viac ako 200 obyvateľov. Teraz sa z nej odsťahovali takmer všetci. Zostali tu len najstarší, dnes má obec iba 60 obyvateľov.
Zašitá na slepom konci šesťkilometrovej príjazdovej cesty je Brdárka izolovaná a chudobná, a to aj podľa meradiel stredno-južného Slovenska. Najbližšie mesto je Rožňava, v ktorom je nezamestnanosť jednou z najvyšších v krajine – 23,6 percenta. Napriek divokej prírodnej kráse tohto regiónu sa nemožno mladým čudovať, že odtiaľto utečú prvým autobusom.
Vo svetle týchto faktov sa úloha, ktorú si Hric vytýčil – prilákať nových osídlencov do vymierajúcej dediny – zdá ešte skľučujúcejšia.
„Je ťažké povedať, čo Brdárke prinesie budúcnosť, ale je jasné, že tu potrebujeme ľudí, ktorí budú vykonávať nejakú ekonomickú činnosť,“ hovoril, zatiaľ čo sme pomaly kráčali za ovcami do košiara na dojenie.
Hricovi sa už podarilo prilákať niekoľkých prisťahovalcov vďaka spolupráci s mimovládnymi organizáciami podporujúcimi alternatívny životný štýl a tomu, že ponúka v dedine ubytovanie zadarmo. „Asi pred tromi rokmi sa nám podarilo presvedčiť štyri rodiny, aby sa tu usadili. V mestách žili iné životy.“
Jednou z novousadlíkov je Andrea Šarakanová, pôvodom z Košíc. S manželom a dieťaťom bývajú v dvojizbovom domčeku „v centre mesta“. Manžel momentálne prevádzkuje miestne potraviny, ona chová sliepky.
„Ani za nič by som sa nevrátila,“ hovorí Andrea z kuchyne, zatiaľ čo manžel a bábätko driemu v podkroví. „Spočiatku to pôsobí idylicky, lebo je tu tak krásne a ticho. Ale je to tu oveľa ťažšie, ako sa zdá. Skutočne tu musíte stráviť celý rok, než zistíte, o čom to je.“
Hric hovorí, že jednou z hlavných bariér je kultúra. Myslí tým zvyky dedinčanov na jednej a očakávnia ich nových susedov na druhej strane.
„Tí, čo sem prídu, si musia zvyknúť na miestnych,“ hovorí. „Život na dedine je oveľa komplikovanejší a tvrdší ako život v meste. V meste je človek anonymný, no tu veci vyplávu na povrch v susedských vzťahoch. Ľudia sa musia naučiť žiť s ostatnými.“
Je ťažké predstaviť si, že by Brdárka mohla prísť o budúcnosť. Okrem lesov, kvalitnej pitnej vody a pasienkov je dedina obklopená stovkami čerešní, zasadených na vrchole obdobia blahobytu - pred sto rokmi. Konáre stromov, obťažkané zrelými plodmi, klesajú k zemi a prosia, aby ich niekto zbavil bremena.
„Tento kraj je moja srdcová záležitosť,“ povedal Hric. „Milujem tento životný štýl, prírodu, ovce. Môže to vyzerať, že tu skapal pes, to je fakt, ale poobzerajte sa okolo seba – toto je krásny kraj, len jeho potenciál nebol využitý.“
Na otázku, či má pocit, že môže zvrátiť osud Brdárky s pomocou jej statočného starostu, Šarakanová horlivo prikyvuje. „Verím, že sa nám to podarí. Preto sme sem prišli.“
Tom Nicholson
Zajtra: Prekladisko v Čiernej nad Tisou
Nepoznané Slovensko - každý deň publikujeme text o jednom zaujímavom mieste
