Bratislava/Košariská 20. júla (TASR) - V sobotu 21. júla si pripomíname 127. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika. Pri tejto príležitosti prináša TASR jeho životopis.
Milan Rastislav Štefánik, jedna z najvýznamnejších osobností v novodobých dejinách Slovenska, bol významným politikom, astronómom, vojakom a francúzskym generálom. Svojou diplomatickou činnosťou sa výrazne zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky. Cez prvú svetovú vojnu spolupracoval s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom a aj ako podpredseda Národnej rady československej sa snažil realizovať víziu spoločného československého štátu. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal najväčšiu zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja. Z postu francúzskeho generála a neskoršie československého ministra vojny reorganizoval československé jednotky na Sibíri, aby sa stali základom brannej moci nového štátu.
Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách v rodine evanjelického farára. Vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prahe. Začal študovať stavebné inžinierstvo, prešiel však na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, kde vyštudoval astronómiu. Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža u profesora Janssena. Absolvoval astronomické výskumné cesty do viacerých krajín v Ázii, Afrike a Amerike. Viackrát podnikol vedecké expedície na Mont Blanc.
Ako francúzsky občan sa zúčastnil na bojových a iných zahraničných akciách, ktorými ho poverila francúzska vláda. Jeho aktivity ohodnotila udelením najvyššieho francúzskeho vyznamenania Radu čestnej légie a udelením hodnosti generála.
V prvej československej vláde zastával Milan Rastislav Štefánik v rokoch 1918-1919 post ministra vojny. Cestou z Talianska domov dňa 4. mája 1919 jeho lietadlo krátko pred pristátím v Ivanke pri Dunaji omylom zostrelili a havarovalo. Milan Rastislav Štefánik spolu s talianskymi letcami a mechanikom zahynul.
V roku 2000 schválil slovenský zákonodarný zbor špeciálny zákon - o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko. Na základe jeho znenia bola v budove Národnej rady SR umiestnená busta M. R. Štefánika a pamätná tabuľa s jeho krédom Veriť, milovať, pracovať a faksimile jeho podpisu. Mohyla na Bradle bola vyhlásená za pietne miesto. Je dielom architekta Dušana Jurkoviča a slávnosť odhalenia mohyly bola 23. septembra 1928.
Štefánika pochovali na Bradle 11. mája 1919, spolu s troma talianskymi letcami, ktorí s ním zahynuli. Nad ich spoločným hrobom navŕšili mohylu z kameňa a v nej zapustený pomník kamenný kríž. Základný kameň mohyly nad týmto hrobom položili dňa 4. mája 1924.
Prezident SR Rudolf Schuster vymenoval 7. mája 2004 pri príležitosti štátneho sviatku SR M. R. Štefánika do hodnosti generála Ozbrojených síl SR in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia.
V roku 2005 sprístupnili na Bratislavskom hrade unikátnu výstavu venovanú Štefánikovi. Bola na nej aj replika lietadla Caproni Ca33 z roku 1916, v ktorom o tri roky neskôr havaroval.
