Bratislava 20. júla (ČTK) - Posledné slová mu kolegovia adresovali v šere koncertnej siene Slovenskej filharmónie, kde dnes zaznelo aj jeho najslávnejšie dielo Musica slovaca.
"Lúčim sa s tebou zo siene, ktoré bola najčastejším svedkom tvojich triumfov, kde bola premiérovaná aj tvoja posledná deviata symfónia," povedal riaditeľ filharmónie Marián Lapšanský. Podľa neho Zeljenka, ktorý mal svoje vyhradené miesto v 8. rade vpravo, zostáva na svete v podobe svojich diel.
"Obdivovali sme Ilju ako rebela proti moci, enfanta terrible československej hudby, pre jeho nekonvenčné idey," dodal Zeljenkov dlhoročný priateľ, hudobný skladateľ Roman Berger. Narážal tým nielen na Zeljenkovo novátorstvo v hudbe, ale aj zákaz uvádzať jeho diela počas komunizmu.
Podotkol, že skladateľova vzbura neutíchla po mladíckych rokoch. Aj jeho odchod z Bratislavy na chalupu do Harmónie, kam sa skladateľ utiahol na sklonku života, bol podľa Bergera emigráciou zo sveta, ktorý ovládli peniaze a moc.
"Smrti sa nebojím," boli slová, ktoré Zeljenka podľa Bergera vyslovil iba nedávno. Aj v neskorom veku sa hudbe neprestal venovať, jeho poslednou skladbou tak ostane klavírne Adagio zo 4. januára.
Zeljenka patril k najaktívnejším a najhranejším skladateľom novej slovenskej hudby. Narodil sa v Bratislave 21. decembra 1932. Absolvent kompozície na Vysokej škole múzických umení u Jána Cikkera skomponoval množstvo hudobných a hudobno-dramatických diel.
Napísal dve opery - Bátoryčku a Posledné dni Veľkej Moravy, deväť symfónií, množstvo klavírnych sonát, sláčikových kvartet, scénických pašií a mnoho koncertných a komorných kompozícií.
Zložil tiež hudbu ku 105 hraným a dokumentárnym filmom, ako sú Slnko v sieti, Panna zázračnica, Drak sa vracia alebo Nylonový mesiac. Jeho dielo v posledných rokoch ocenili viacerými vyznamenaniami. Najbližšie by mali jeho skladby znieť na jesennom festivale súčasnej hudby Melos-Étos.
him prl
