Banská Bystrica 22. júla (TASR) - Nevšednú prezentáciu vzácnych nástenných malieb v Zelenej miestnosti banskobystrického Thurzovho domu pripravilo na dnes jeho návštevníkom Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici.
Počas prvého nedeľného popoludnia nazvaného Zelené tóny sa hostia z rozprávania pracovníkov múzea, podfarbeného klasickou komornou hudbou v podaní študentov banskobystrického Konzervatória J. L. Bellu, dozvedeli o histórii budovy i spomínaných malieb. Druhé takéto nedeľné popoludnie sa v Zelenej miestností uskutoční 19. augusta.
"Aj prostredníctvom akcie Zelené tóny chceme verejnosti odhaliť Zelenú miestnosť, klenot neskorogotického umenia na Slovensku a okrem umeleckého zážitku priniesť návštevníkom priestor na hlbšie duchovné rozjímanie. Maliarska výzdoba Zelenej miestnosti patrí k najvýznamnejším pamiatkam neskorogotického umenia z konca 15. storočia, je to jeden z najosobitejších autentických celkov nástennej maľby secco-fresco na Slovensku a patrí medzi hodnoty kultúrneho dedičstva v celoeurópskom význame," uviedla pre TASR Anna Solivajsová zo Stredoslovenského múzea.
Banskobystrický samosprávny kraj ako zriaďovateľ Stredoslovenského múzea od roku 2005 začal systematickú záchranu Zelenej miestnosti, najvýznamnejšej súčasti múzejnej expozície v národnej kultúrnej pamiatke Thurzov dom v mestskej pamiatkovej rezervácii v Banskej Bystrici. V rokoch 2005 a 2006 vyčlenil z rozpočtu účelové kapitálové prostriedky a v súčinnosti s múzeom v roku 2006 predložil úspešný projekt do grantového systému Ministerstva kultúry SR. V programe Obnovme si svoj dom na projekt grantom prispel Slovenský plynárenský priemysel, a. s.
Alarmujúci stav pamiatky si vyžiadal aktuálne reštaurovanie, ktoré realizoval kolektív autorov pod vedením akad. mal. Jozefa Doricu. Zelenú miestnosť sprístupnili 18. apríla 2007. Steny zdobia pásy s prevažne náboženskými výjavmi, klenba je pokrytá akantovým ornamentom. V maliarskom riešení výzdoby miestnosti prevláda zelená farebnosť, ktorá dala názov celej sieni. Vzácne nástenné maľby boli objavené začiatkom 50. rokov 20. storočia a boli jedným z rozhodujúcich dôvodov na zastavenie plánovanej asanácie celého Thurzovho domu, dnešného sídla Stredoslovenského múzea.
