Bratislava 23. júla (TASR) - Novelu Zákonníka práce, podpísanú prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, hodnotí prezident Konfederácie odborových zväzov SR Miroslav Gazdík ako kompromisné riešenie medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi.
Vládou predložený návrh obsahoval vyše 150 novelizačných bodov. Z nich bolo 71 zameraných na zosúladenie slovenského pracovného práva so smernicami Európskej únie, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a Európskou sociálnou chartou. Ďalších 36 bodov malo legislatívno-technický charakter a 47 vyplývalo z potrieb praxe. V Národnej rade SR za novelu hlasovalo všetkých 82 prítomných poslancov vládnej koalície, proti bolo všetkých 59 prítomných poslancov opozície.
"Ten, kto od začiatku sledoval celý náročný proces vyjednávania, sprevádzaný mediálnou kampaňou zameranou proti novelizácii Zákonníka práce, môže porovnať pôvodný ministerský návrh s definitívnym znením novely. Skutočnosť je taká, že v priebehu vyjednávania došlo k viacerým zmenám niektorých ustanovení zákonníka, došlo ku kompromisom. Neboli naplnené všetky odborárske predstavy, ale najmä aj prísľuby niektorých politikov týkajúce sa dlhodobého uvoľňovania zamestnancov pre výkon funkcie v odboroch," uviedol pre TASR Gazdík.
Jedným z najväčších kompromisov, ktorý KOZ SR v procese vyjednávania urobila, je problematika nadčasovej práce. Odbory nemohli nevnímať požiadavky veľkej časti zamestnancov, ktorí majú ešte stále eminentný záujem formou nadčasov si privyrobiť a tým aj o čosi zvýšiť svoju životnú úroveň. Gazdíka však mrzí, že sa nakoniec prostredníctvom poslaneckého návrhu zlegalizovala nadčasová práca aj na rizikových pracoviskách.
Napriek určitým negatívam Gazdík konštatuje, že schválený Zákonník práce je kvalitatívne lepšou právnou normou v porovnaní s predchádzajúcou, aj keď k ideálnemu stavu má ešte ďaleko. Je presvedčený, že novoschválené znenie pracovného kódexu vytvára lepšie právne podmienky na dôstojnú a dobrú prácu, obmedzuje pracovný a sociálny damping, zabezpečuje vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovno-právneho vzťahu a v konečnom dôsledku prinavracia zamestnancom ľudskú dôstojnosť.
