Bratislavský kraj:
Návrh ministerstva zdravotníctva na minimálnu sieť lôžkových zdravotníckych zariadení môže podľa riaditeľa Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku Pavla Černáka diskriminovať duševne chorých ľudí, ktorí potrebujú dlhodobú hospitalizáciu. Ako uviedol pre agentúru SITA, pezinská nemocnica do tohto zoznamu zdravotníckych zariadení rozhodne patrí. "Ministerstvo pravdepodobne nezvážilo všetky súvislosti a konzekvencie vyplývajúce z nášho postavenia. Myslím si, že ak by sme sa do zoznamu nedostali a poisťovne by s nami nechceli podpísať zmluvy, mohlo by to mať vážne celospoločenské dôsledky," povedal Černák. Podľa neho by mal štát jednoznačne chrániť tých pár psychiatrických nemocníc, ktoré na Slovensku pôsobia. Zároveň odmieta názory, že by takéto zariadenia boli prežitkom.
Ako ďalej uviedol, nemocnica sa bude snažiť dostať sa do zoznamu pevnej siete koncových nemocníc, rokovať by mali aj s jednotlivými poisťovňami. Okrem toho je na stredu naplánované pracovné stretnutie klubu psychiatrických nemocníc, po ktorom by tieto zariadenia mali vydať k celej veci stanovisko. "Doteraz sme mali s poisťovňami dobré skúsenosti, uvedomujú si našu nenahraditeľnosť. Lenže nie som prorokom," konštatoval Černák. Riaditeľ si zároveň nevie predstaviť, že by museli nemocnicu po prípadných neúspešných rokovaniach pretransformovať, alebo zrušiť. Podľa neho by takéto riešenie mohlo mať tragické následky. "Musíme si uvedomiť, že k duševne chorým pacientom patria aj tí, ktorí majú ťažkú schizofréniu a môžu sa dopúšťať závažných trestných činov, aj zabitia," tvrdí Černák.
Upozorňuje tiež, že pezinská Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela zabezpečuje akútnu starostlivosť pre Trnavský i Bratislavský kraj, denne má pritom okolo 460 pacientov. "Treba si tiež uvedomiť, že psychiatrické lôžka v bežných fakultných nemocniciach poskytujú iba základnú liečbu, aj to len v obmedzenom rozsahu. Vôbec neponúkajú špeciálnu, ochrannú a dlhodobú liečbu, ktorú pacientom môžeme poskytnúť iba my," dodal Černák.
Do návrhu zoznamu siete špecializovaných koncových nemocníc sa nedostala žiadna psychiatrická nemocnica. Ministerstvo zdravotníctva navrhuje, aby koncovými zariadeniami boli psychiatrické oddelenia jednotlivých fakultných nemocníc.
Riaditeľ Nemocnice Modra, n.o. Juraj Vivoda v súvislosti s návrhom minimálnej siete zdravotníckej starostlivosti očakáva, ako sa k nemocnici bude správať najväčšia zdravotná poisťovňa na Slovensku, Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP).
Modranská nemocnica podľa návrhu nariadenia vlády nie je vo verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. S nimi budú potom povinné uzatvoriť zmluvy zdravotné poisťovne.
Návrh vládneho nariadenia je v pripomienkovom konaní. "Približne 70 percent našich klientov sú poistenci VšZP," povedal dnes pre TASR riaditeľ Nemocnice Modra Juraj Vivoda. Modranská nemocnica má do konca septembra uzatvorenú zmluvu s VšZP o úhrade ukončených hospitalizácií. Má interné oddelenie s 38 lôžkami a poskytuje starostlivosť obyvateľom okresu Pezinok. Vivoda tvrdí, že ak s nimi poisťovňa neuzatvorí zmluvu, jej klientov budú musieť ošetriť až v bratislavských nemocniciach a v urgentných prípadoch ich tam aj doviezť.
Trenčiansky kraj:
Návrh na minimálnu sieť lôžkových zdravotníckych zariadení, s ktorými musia zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy, počíta len so štyrmi z desiatich nemocníc Trenčianskeho kraja. V zozname sú štátna trenčianska Fakultná nemocnica a tri nemocnice s poliklinikou v Bojniciach, Myjave a Považskej Bystrici. Tie má v správe Trenčiansky samosprávny kraj. V regióne sa však nachádza ďalších šesť zariadení v mestách Bánovce nad Bebravou, Ilava, Handlová, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske a Púchov.
Po prvých medializovaných informáciách pred niekoľkými mesiacmi o rušení nemocnice v Novom Meste nad Váhom mesto iniciovalo petíciu za jej zachovanie a svojimi podpismi sa zariadenia v priebehu niekoľkých dní zastalo vyše 20 000 ľudí. Riaditeľ nemocnice v Novom Meste nad Váhom Miroslav Šorf sa zrušenia neobáva. Podľa jeho slov slúži pre 70 tis. obyvateľov regiónu, hospodárenie má vyrovnané a poskytuje základné diagnosticko-liečebné výkony, ktoré by v prípade zrušenia museli byť tak či tak poskytnuté, ale v nedostupnejších regiónoch, zdravotná starostlivosť by bola neekonomická.
"Táto nemocnica poskytuje pre novomestský región základnú starostlivosť. Akékoľvek nepodpísané zmluvy zo strany poisťovní by poškodili občanov,“ povedal Šorf. Odkedy je nemocnica neziskovou organizáciou, dokázala podľa Šorfa znížiť každoročnú 15-miliónovú stratu na nulu. Podľa jeho slov by malo mať ministerstvo zdravotníctva radosť z hospodárskych výsledkov nemocníc s vyrovnaným rozpočtom a začať tam, kde sa robia miliardové dlhy.
Do zoznamu sa nedostala ani nemocnica v Bánovciach nad Bebravou. Zariadenie so 168 lôžkami získala v roku 2005 Unipharma, 1. lekárnická akciová spoločnosť za korunu s prísľubom ďalšieho investovania do zariadenia. Doteraz firma preinvestovala 32 mil. Sk. "My môžeme ministerstvo iba poprosiť, aby s nami vyjednávalo o nerušení nemocnice a o potrebe jej zachovania pre ľudí v regióne,“ komentoval súčasný stav a medializované informácie riaditeľ nemocnice Imrich Tóth, ktorý je skeptický voči životnosti návrhu verejnej minimálnej siete lôžkových zdravotníckych zariadení, pretože stále padajú rôzne návrhy a aj ten súčasný je už kritizovaný. Riaditeľ je podľa svojich slov za zmenu systému poskytovania zdravotnej starostlivosti a aj prípadnú zmenu využitia niektorých zariadení, avšak mala by tomu predísť diskusia medzi regionálnymi odborníkmi, majiteľmi nemocníc, ministerstvom, vládou a parlamentom. Až takto vytvorený návrh by mal byť medializovaný, povedal riaditeľ.
Tóth sa domnieva, že nemocnice, ktoré dobre hospodária, sa nemusia o nezáujem poisťovní báť. Tá bánovská bude podľa jeho slov bojovať svojou serióznosťou a dobrými výsledkami v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tóth načrtol, že pokiaľ by sa podarilo na Slovensku upraviť zákony tak, aby ostala len jedna štátna poisťovňa, bola by pod vplyvom ministerstva a rezort by v konečnom dôsledku mohol rozhodovať o bytí a nebytí nemocníc, ktoré sa do zoznamu minimálnej starostlivosti nedostali.
Košický kraj:
V Košickom samosprávnom kraji (KSK) bolo k 1. januáru 2007 evidovaných 5792 lôžok vo všetkých typoch nemocníc. Predložený návrh nariadenia vlády SR o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti počíta v KSK so 4246 lôžkami, ktoré sú zdravotné poisťovne povinné zazmluvniť. V sieti neodkladnej zdravotnej starostlivosti ostalo päť nemocníc a rovnaký počet zariadení poskytujúcich špeciálnu zdravotnú starostlivosť.
Riaditeľ Nemocnice v Krompachoch Miroslav Kraus nechcel podrobnejšie komentovať návrh ministerstva zdravotníctva o verejnej minimálnej sieti nemocníc, kam sa krompašská nemocnica nedostala. "Zatiaľ nemáme nijaké oficiálne informácie, len z médií. Nepoznám detaily, a tak sa k tomu nemôžem kvalifikovane vyjadriť,“ povedal Kraus. Nemocnica má desať oddelení a takmer 200 lôžok. "V súčasnosti máme so zdravotnými poisťovňami zmluvy na výkony do konca roka. Pre budúci rok samy zdravotné poisťovne rozhodnú, s ktorou nemocnicou uzavrú zmluvy a dohodnú objemy výkonov, no nevidím v tom problém," uviedol Kraus.
Riaditeľ krompašskej nemocnice verí, že rozhodovanie o konečnej podobe siete bude objektívne, na základe kvality a efektívnosti poskytovania zdravotníckej starostlivosti. "Nevravím, že nemám isté obavy, no my urobíme maximum, aby sme obstáli a nakontrahovali potrebné objemy výkonov,“ povedal Kraus. Doložil, že nemocnica so storočnou tradíciou neraz dokázala svoje opodstatnenie v regióne a preukázala, že dokáže poskytovať zdravotnícku starostlivosť kvalitne a efektívne.
Do návrhu ministerstva sa nedostala ani blízka nemocnica v Gelnici, ktorá má sto lôžok a päť oddelení. "V súčasnosti sa k tomu neviem vyjadriť. Uvidíme, čo prinesie život,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ nemocnice Juraj Paulinský. Nemocnica pôvodne patrila mestu Gelnica, to však predalo objekty a zariadenia košickej spoločnosti AVE+, s.r.o., Košice, ale zdravotnícku starostlivosť poskytuje v týchto objektoch spoločnosť Pro Vitae.
Ako pre agentúru SITA uviedla Gabriela Germeková zo spoločnosti Ave+, s.r.o., urobia všetko, aby nemocnica prežila. "Nemocnica je zastaraná a tridsať rokov do nej nik neinvestoval. V súčasnosti rekonštruujeme gynekologicko-pôrodnícke a detské oddelenie, ktoré by mali znova fungovať od septembra. Naším cieľom je skvalitniť poskytované služby. Možno budeme musieť redukovať niektoré lôžka na oddeleniach, ktoré sú stratové. Urobíme všetko, aby sme prežili,“ povedala Germeková.
V zozname minimálnej siete zostala Fakultná nemocnica Louisa Pasteura (FNLP) v Košiciach, Nemocnica s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi, Rožňave, Trebišove a v Michalovciach. Špeciálnu zdravotnú starostlivosť v rámci minimálnej siete bude poskytovať Detská fakultná nemocnica v Košiciach, FNLP v Košiciach, Východoslovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb, Východoslovenský onkologický ústav a oddelenie popálenín v nemocnici v Šaci.
Autor: mš
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
