Bratislava 11. apríla (TASR) - Zavedenie prechodného obdobia na voľný pohyb pracovných síl nie je podľa SR ako budúcej krajiny Európskej únie (EÚ) ekonomicky opodstatnené. Dnešný návrh Európskej komisie (EK) na päťročné prechodné obdobie pre kandidátske krajiny s možným skrátením i predĺžením tohto moratória však vytvára dobrý základ pre prístupové rokovania medzi EÚ a SR. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR a hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ to uviedol v reakcii na stanovisko EK, z ktorého po Veľkej noci vzíde konečná negociačná pozícia EÚ voči kandidátskym krajinám.
Figeľ privítal flexibilitu predloženého návrhu, a to tak pre členské, ako aj kandidátske štáty. Za dôležitý prvok návrhu považuje zmapovanie skutočnej situácie na trhoch pracovných síl krajín EÚ, a to najneskôr do dvoch rokov po rozšírení. "Som presvedčený, že toto vyhodnotenie potvrdí, že prechodné obdobie v tejto oblasti v skutočnosti nie je potrebné," konštatoval pre TASR. V prípade problémov sa však ponúka aj členským štátom predĺženie moratória o ďalšie dva roky.
Podstatná však bude podľa Figeľa až oficiálna pozícia európskej pätnástky, pretože pohľady jednotlivých štátov na túto citlivú oblasť sa odlišujú. Prechodné obdobie v kapitole slobodného pohybu osôb žiadalo predovšetkým Nemecko, ktoré sa obáva prílevu lacnej pracovnej sily z východnej a strednej Európy. SR chce túto kapitolu otvoriť v čase súčasného švédskeho predsedníctva, pričom v nej nepožaduje žiadne prechodné obdobie.
Sloboda pohybu pracovných síl poskytuje možnosť zamestnania sa v ktorejkoľvek členskej krajine EÚ za nie horších pracovných a sociálnych podmienok ako pre ich obyvateľov. Popri slobode služieb, tovarov a kapitálu je jednou zo štyroch základných slobôd EÚ.
EK navrhla dnes variabilné moratórium v maximálnej dĺžke sedem rokov na voľný pohyb pracovných síl z kandidátskych krajín po ich vstupe do EÚ. Podľa komisára EÚ Güntera Verheugena bude všeobecné moratórium zavedené na päť rokov po vstupe tej-ktorej kandidátskej krajiny do únie. Členské štáty, ktoré budú mať aj po tomto čase obavy z rozvrátenia svojho trhu práce, môžu požiadať o maximálne dvojročné predĺženie moratória. Takéto žiadosti však bude musieť byť schválené Európskou komisiou.
