Od pompéznych dožinkových slávností tamojší poľnohospodári upustili tak, ako od ručného hrabania sena na pasienkoch a spevu na poliach. Zostala len lopota a očakávania, ako žatva po slabej zime bez snehovej prikrývky, jarných mrazoch, extrémnom suchu a prívalových lejakoch dopadne.
V nížinatých lokalitách sú poľnohospodári spokojní, v hornatejších okolo Sniny, Medzilaboriec a Vranova sklamali nízke výnosy. Ani jedni však s honosnými dožinkami nepočítajú. "Niet peňazí, komora nemá. Keby prispelo ministerstvo, keby sa dokopy dali obce a podniky, hádam by to vyšlo, ale keby...," povedal TASR predseda michalovskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory Július Fazekaš. V Trebišovskom okrese tvrdia, že dožinky by neboli dožinkami, keby chýbal dožinkový veniec a ten už pomaly nikto nevie uviť. Starí vymreli, mladí zutekali za prácou do zahraničia a tí, čo zostali, majú k vencu ďaleko. "Myslím, že uvitie dožinkového venca by bol ten najmenší problém. Spraviť konštrukciu a pomocou drôtikov zapliesť klasy, poľné kvety, zakvitnuté buriny a dozdobiť to celé mašľami by sme ešte zvládli, problém je v niečom inom," usmieva sa Fazekaš.
Zo Zemplína sa teda vytratili nielen prvomájové tribúny, ale aj dožinkové slávnosti. "Viete si predstaviť, že by sme do ulíc okresného sídla trepali obrovskú techniku? Pre jeden deň sa neoplatí a do druhého dňa by z mašiny za sedem miliónov korún bez stráženia nezostali ani kolesá," hovoria Trebišovčania.
