Prezident Ivan Gašparovič dnes podpísal zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách z roku 2002. Informovalo o tom tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR.
Novela má podľa rezortu školstva prispieť k zrovnoprávneniu prostredia na vysokoškolskom trhu, verejné vysoké školy budú môcť spoplatňovať externú formu štúdia, ale až po tom, ako vyčerpajú dotácie.
Prvý raz bude spoplatnená externá forma štúdia v akademickom roku 2008/2009. Vysoké školy môžu brať úvery, vytvárať spoločné pracoviská, spoločné študijné programy nielen s domácimi, ale i zahraničnými školami. Školy budú musieť každý rok do 31. októbra zverejniť, ktoré študijné programy budú pre externistov zadarmo. Nová úprava výrazne posilňuje právomoci správnych rád. Zmeny budú platiť od 1. septembra.
Maximálnu výšku poplatku bude určovať ministerstvo školstva
Školy napokon nebudú môcť sami určiť, koľko by mal študent za rok zaplatiť, ako pôvodne navrhol minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Krátko pred rozhodujúcim hlasovaním v parlamente totiž školné kritizoval predseda koaličnej strany ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a tvrdil, že poplatky za štúdium by mohli byť proti Ústave. Napokon poslanci zákon upravili tak, že ministerstvo školstva bude každoročne určovať maximum, koľko môžu školy od študenta vybrať. Školy by navyše mali ponúkať aj bezplatné externé štúdium.
Pre výšku poplatkov budú rozhodujúce náklady na štúdium, v súčasnosti sa odhadovali pri externom štúdiu na 30.000 korún ročne. Fakulty plánujú spoplatniť najmä odbory, o ktoré je vysoký záujem.
Novela zákona by mala taktiež posilniť právomoci rektorov, ale zároveň by nemali byť výraznejšie obmedzené právomoci akademických senátov, ktoré na vysokých školách plnia úlohu parlamentov. Posilňovanie postavenia rektorov na úkor senátov totiž kritizoval napríklad aj Mojmír Mamojka z najsilnejšej vládnej strany Smer-SD.
Opozícia: Je to chaos
Opozícia je z výslednej podoby novely vysokoškolského zákona sklamaná. Poslankyňa Tatiana Rosová (SDKÚ-DS) si myslí, že „je to zlá správa nielen pre vysoké školy, ale aj pre vysokoškolákov, kvalitu štúdia a ďalšie zlé posolstvo pre kvalitu slovenskej legislatívy." Podľa jej slov sa prijalo veľké množstvo veľmi chaotických opatrení, ktoré nesmerujú k zvýšeniu kvality, ako to tvrdí ministerstvo školstva. Pokiaľ ide o vyberanie poplatkov za externé štúdium, situácia sa dostala do takého stavu, že je to eldorádo nielen pre doteraz pôsobiace pofidérne subjekty, ale pre každého, kto si zmyslí ryžovať v tomto Klondyku, dodala.
Za zlý prázdninový darček pre študentov označil novelu poslanec za KDH Martin Fronc (KDH). „Socialisti spoplatnili vysoké školstvo a oklamali pred voľbami voličov - študentov."
Inštitút verejnej politiky (Public Policy Institute) tvrdí, že vysokoškolská novela pravdepodobne umožní korupciu na verejných vysokých školách. "Zrejme sa opäť budú prelievať peniaze cez tretie subjekty tak, ako to je dnes," uviedol analytik inštitútu Peter Martiš. Ministerstvo to popiera.
Prax ukáže
Študentská rada vysokých škôl tvrdí, že len prax ukáže, či nebude treba opäť novelizovať zákon o vysokých školách, ktorý zavádza poplatky externistov. Predseda rady Jaroslav Juriga pre agentúru SITA povedal, že budú participovať na príprave nariadenia, ktoré spresní, ako budú môcť školy spoplatňovať externistov. "Chceme, aby nariadenie zodpovedalo takému spôsobu spoplatnenia, aby nebolo nevýhodné pre študentov," dodal Juriga.
Rektor Univerzity Komenského v Bratislave František Gahér tvrdí, že možnosť vyberať školné od externistov zrovnoprávňuje verejné vysoké školy so súkromnými. Predpokladá, že novela obmedzí parazitovanie tretích subjektov na výbere peňazí od študentov. Bol by za to, aby sa atraktívne študijné odbory spoplatnili všetkým externistom. V prípade študijných odborov, ktoré sú menej atraktívne, ale potrebné pre spoločnosť, by malo byť štúdium pre externistov bezplatné. Gahér si myslí, že v novele prevládajú pozitíva nad negatívami, chýba mu však, že novela nedefinuje výskumnú univerzitu, čím by sa zaviedla diferenciácia špičkových vysokých škôl. Podľa neho nová úprava zavádza len diferenciáciu medzi menej kvalitnými školami. Nepáči sa mu, že novela vôbec neupravila sociálne postavenie doktorandov.
Vysokoškolská novela má určité nedostatky, ale urobí malý krok ku kvalite, myslí si rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák. Ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi vyčíta, že do novely nepresadil obmedzenie úväzkov pre vysokoškolských profesorov, tým by sa jednoznačne zamedzilo existencii tzv. "lietajúcich profesorov". Zároveň by sa sťažil vznik nových škôl, pretože je obmedzený počet docentov a profesorov, ktorí jediní môžu garantovať študijné programy.
Podľa Bujňáka koaliční poslanci predkladali k novele množstvo pozmeňujúcich návrhov, pretože sú medzi nimi aj takí, ktorí protizákonne figurujú v úlohe garantov študijných programov na viacerých školách. Oceňuje, že novela zavádza okrem registra garantov študijných programov aj registre vysokoškolákov a zamestnancov vysokých škôl. V prípade zoznamu garantov odporúča ministrovi zverejniť ho, keď v ňom budú skontrolované všetky údaje. Podľa neho nikdy sa nehovorilo, že register by mal byť tajný, kontrolu verejnosti považuje za potrebnú. "Keby som bol ministrom, nemal by som problém so zverejnením tohto registra," uzavrel Bujňák.
Autor: zh
Beata
Balogová
