"Rastie nám v Tatrách nový les, z časti ide o prirodzené dorastanie, časť sme vysadili," uviedol Šturcel. Nový les tvoria zatiaľ mladé dvoj- ale aj viacročné nízke stromčeky. Podľa Šturcela sa les sám obnovuje na ploche asi 500 hektárov, najmä vďaka stromom, ktoré víchricu prežili. Ďalších 500 hektárov vysadili lesníci. Veterná smršť v novembri 2004 pováľala stromy na ploche 12.600 hektárov, 9000 hektárov lesa majú v správe práve Štátne lesy.
V rodiacom sa lese dominuje podľa Šturcela pôvodný smrek. Na ploche, kde sa les obnovuje sám, sa však často objavujú aj listnaté stromy. Je to najmä breza, jelša a jarabina. Tieto stromy sú podľa lesníkov takzvané pionierske dreviny, na miesta rodiacich sa lesov prichádzajú zvyčajne ako prvé. Neskôr ich prerastú typické lesné stromy.
Lesníci sadia ihličnaté, ale aj listnaté stromy. "Sadíme smrekovec, borovicu, jedľu, limbu, z listnatých stromov sú to javor, jaseň, brest," povedal Šturcel. Budúci les bude však podľa neho stále prevažne ihličnatý. Podmieňuje to nadmorská výška, v ktorej sa ihličnanom darí. Listnatých stromov však oproti minulosti bude viac. Nový les podľa Šturcela zarastie polomy v Tatrách za 15 až 20 rokov.
Zalesňovanie postihnutých území by malo podľa plánu lesníkov trvať desať rokov. Čiastočne sa tak zabezpečí aj veková rôznorodosť budúceho lesa. Všetky sadenice si lesníci musia sami dopestovať. Nové stromy musia totiž pochádzať z tatranských stromov, aby mali rovnaké genetické zloženie. Zalesniť hektár plochy v Tatrách stojí od 60.000 do 80.000 korún, poznamenal Šturcel. Doteraz tak štátny podnik zalesňovanie stálo približne 35 miliónov korún.
