Bratislava 30. júla (TASR) - Smernica schválená Európskym parlamentom (EP), ktorá zakazuje uvádzanie niektorých ortuťových meracích prístrojov na trh, by sa zatiaľ nemala vzťahovať na sfygmomanometre - ručné prístroje na meranie krvného tlaku a iné meracie prístroje s obsahom ortuti pre použitie v zdravotníctve a ďalšie odborné a priemyselné práce. Informoval TASR z odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) Michal Jajcaj.
Európska komisia (EK) by preto mala ešte uskutočniť prieskum s cieľom zistiť, či sú k dispozícii spoľahlivé, bezpečné a technicky a hospodársky realizovateľné alternatívy týchto meracích prístrojov. V prípade, že budú dostupné nové informácie o spoľahlivých bezpečnejších alternatívach, EK predloží legislatívny návrh na rozšírenie obmedzení aj na tieto ďalšie meracie prístroje, vysvetlil Jajcaj.
Cieľom smernice EP z 10. júla je zredukovať priemyselný dopyt po ortuti, a tým znížiť množstvo ortuti, ktorá sa dostáva do životného prostredia prostredníctvom odpadu.
Zabudnite na ortuťový teplomer a barometer
Zákaz sa má týkať ortuťových teplomerov na meranie ľudskej teploty, ktoré verejnosť bežne používa, ako aj iných meracích prístrojov. Ide napríklad o manometre, barometre a podobne.
Slovenská republika by mala túto smernicu do národnej legislatívy transponovať do 12 mesiacov od jej vstupu do platnosti. Gestorom tejto smernice je Ministerstvo hospodárstva SR.
Ortuť sa v životnom prostredí vyskytuje v troch základných formách - elementárnej, v anorganických a v organických zlúčeninách, pričom všetky sú vysoko toxické, konštatoval Jajcaj.
Akútna expozícia vysokým hladinám ortuti výrazne postihuje centrálny nervový systém, spôsobuje poškodenie zraku a sluchu, prejavuje sa halucináciami a zníženou vnímavosťou. Známe sú tiež škodlivé efekty na gastrointestinálny trakt a respiračný systém ľudí.
Sfygmomanometer navrhnutý Rivom-Roccim v roku 1896 sa užíva dodnes
Smernica schválená Európskym parlamentom by sa nemala vzťahovať na sfygmomanometre - ručné prístroje na meranie krvného tlaku. Ľudia s kolísavým či vysokým krvným tlakom takýto prístroj poznajú pod bežným názvom tlakomer.
Rímsky lekár Claudius Galenos bol pravdepodobne prvý, kto vedel, že tep môže poskytnúť informáciu o zdravotnom stave pacienta. Anglický lekár John Floyer už monitoroval tep pomocou stopiek a svoje merania zhrnul a zverejnil v roku 1707 v diele Sledovanie tepu. V ňom vyhlásil, že tep by sa mal počítať s pomocou hodiniek alebo stopiek. Lekári jeho radu ignorovali viac ako sto rokov.
Významná zmena v medicíne nastala v roku 1835, keď Julius Hérisson vynašiel sfygmomanometer. Ten prenášal pulzovanie tepien na úzky stĺpec ortuti, ktorá potom stúpala alebo klesala. Išlo o prvý prístroj na meranie tepu a krvného tlaku. Bol to na tú dobu veľký vynález.
Sfygmomanometer, aký sa používa v súčasnosti, navrhol taliansky vedec Riva-Rocci. Dňa 17. decembra 1896 v Gazzetta Medical di Torino zverejnil Scipione Riva-Rocci presný popis sfygmomanometru. Jeho práca odštartovala modernú diagnostiku a liečbu vysokého krvného tlaku, jedného z najrozšírenejších civilizačných ochorení. K tomuto meraciemu prístroju patrí manžeta, ktorá sa naplní vzduchom a zastavuje tak prietok krvi, pričom lekár počúva pulz fonendoskopom a z číselníka odpočítava hodnotu tlaku.
