Bratislava/Košice 31. júla (TASR) - V Ústave experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach (ÚEF SAV) uviedli do prevádzky simulátor kozmického priestoru SPACEVAC, ktorý slúži na kvalifikačné a kalibračné testy satelitných vedeckých aparatúr pred ich vyslaním do kozmického priestoru.
"Vývoj experimentálnej techniky pre kozmický výskum už dlhodobo patrí ku kľúčovým aktivitám nášho pracoviska. V tomto nám Agentúra pre výskum a vývoj veľmi pomohla, keďže kvalitný simulátor kozmického priestoru na tomto pracovisku už dávno chýbal", uviedol vedúci Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV a zodpovedný riešiteľ grantu, z ktorého prostriedkov bol simulátor financovaný, profesor Karel Kudela, DrSc. Ako ďalej informoval, všetky kozmické vedecké aparatúry konštruované v tomto ústave, ktorých bolo doteraz vyše 20, museli absolvovať termovákuové testy v partnerských zahraničných laboratóriách. Teraz si môžu svoju kozmickú techniku kedykoľvek testovať doma, dokonca môžu testy tohto druhu ponúknuť aj zahraničným partnerom.
Simulátor SPACEVAC realizovala firma Vakuum Praha podľa rámcového projektu, ktorý vypracoval vedecký pracovník a konštruktér kozmickej techniky Ing. Ján Baláž, PhD.
Prvým vedeckým prístrojom z produkcie ÚEF SAV, ktorého termovákuové testy sa realizujú už vo vlastnom laboratóriu, je nedávno dokončený detektor energetických elektrónov PEEL. Skonštruovali ho Ing. Baláž a Ing. Igor Strhársky pre nórsky raketový projekt HotPay-2. Úlohou detektora PEEL (Precipitation of Energetic Electrons at high Latitude) je záznam distribúcie energetických elektrónov, ktoré v polárnych oblastiach prenikajú z magnetosféry do atmosféry pozdĺž siločiar zemského magnetického poľa.
"Detektor vystrelíme doslova do polárnej žiary z nórskeho arktického ostrova Andoya v októbri tohto roku. Raketa má dosiahnuť výšku až 400 kilometrov", uviedol Baláž. Experiment podľa jeho slov umožní získať cenné dáta aj z menších výšok, než lietajú satelity s našimi prístrojmi. Ide o široko koncipovaný medzinárodný projekt, na palube budú aj britské, švédske a fínske fotometre, francúzsky magnetometer, bulharský dozimeter, americký prachový detektor, rakúsky Faradayov detektor. A to všetko s mohutnou pozemnou podporou arktických observatórií ALOMAR a EISCAT, dodal Baláž.
Simulátor SPACEVAC je aj darčekom k jubileám: V roku 2007 svet oslávi 50. výročie vypustenia prvej umelej družice Zem-Sputnik-1 (4.októbra 1957) a ÚEF SAV si pripomenie 30. výročie vypustenia prvej kozmickej vedeckej aparatúry skonštruovanej v Košiciach. Aparatúra SK-1, ktorú v ÚEF SAV skonštruovali v spolupráci s košickou Technickou univerzitou, odštartovala do kozmu na palube družice Interkozmos-17 dňa 24. septembra 1977.
Informácie TASR poskytol tlačový odbor SAV v Bratislave.
ch ed
