BRATISLAVA 1. augusta (SITA) - Kalamitné premnoženie podkôrnikov v kombinácií s inými škodcami spôsobuje, že zdravotný stav smrečín najmä v severnej a východnej časti Slovenska je alarmujúci. "Keďže podkôrniková kalamita v regiónoch Oravy, Spiša a Liptova je rozsiahla a výrazne postupuje, je tu veľká obava, že zaniknú rozsiahle plochy lesa. Neriešenie tohto problému bude mať zásadné ekologické, sociálne a ekonomické dopady na tie oblasti, kde sú smrekové porasty dominantným lesným spoločenstvom," povedal na dnešnej tlačovej besede generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny Ministerstva životného prostredia (MŽP) Stanislav Klaučo.
Ako dodal, celkovú situáciu zhoršujú obmedzenia vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody, keďže napadnutie podkôrnikom sa dotýka najmä chránených území. "Chceme vytvoriť takú štúdiu, zhodnotenie stavu, kde sa presne určí, v ktorých územiach je situácia najkritickejšia," povedal. Ako dodal, na základe štúdie vydá rezort usmernenie smerom ku krajským úradom životného prostredia, aby mohli účinnejšie rozhodovať pri povoľovaní aktivít, ktoré bude potrebné vykonať pri likvidácii kalamity. Rovnako sa podľa neho pripraví aj materiál, ktorý pôjde na vládu, ktorá bude zahŕňať informácie o vážnych sociálnych a ekonomických dopadoch rozpadu smrekových spoločenstiev v jednotlivých regiónoch Slovenska, a to najmä v oblasti Kysúc, Oravy, Spiša, Slovenského Rudohoria, Gemera a Horehronia s dôrazom na TANAP, NAPANT, Slovenský raj a Muránsku planinu.
"V prvom rade bude potrebné zbilancovať územia a rozdeliť ich na dve skupiny. Jednu budú tvoriť tie, ktoré podliehajú našim právnym normám, teda územia, ktoré boli vyhlásené podľa našej legislatívy a potom na územia, na ktoré sa viažu právne predpisy Európskej únie, čiže smernica o biotopoch a vtákoch," povedal generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) Ján Mizerák. Ako dodal, v lokalitách bude potrebné voliť diferencovaný prístup. "Iný spôsob sa bude voliť tam kde NATURA je, iný kde nie, budú sa bilancovať aj stupne ochrany či dostupnosť území," konštatoval Mizerák. Ako dodal, najlepším spôsobom, ako vyriešiť situáciu, je odstrániť napadnuté jedince. "To však nebude všade možné, niektoré budú musieť v teréne zostať a budú sa napríklad odkôrňovať, keďže odkôrnená hmota nie je atraktívna pre hmyz. Je aj taká možnosť, že sa počká, kým chrobák naletí do jedincov a potom sa napadnutý strom odkôrni a podkôrnik uhynie," uviedol Mizerák. Ako dodal, zvažuje sa aj možnosť využitia chémie či kombinované metódy. Podľa Mizeráka je kritická situácia aj na Fabovej holi v Národnom parku Muranská planina. "Približne na ôsmich až deviatich tisícoch m3 dreva, ktoré sa nechávajú na prirodzený vývoj vzhľadom na 5. stupeň ochrany, sa podkôrnik začal rozširovať tak, že hrozí napadnutie všetkých smrečín v celom národnom parku," povedal. Situácia je podľa neho tak vážna, že si vyžaduje vypracovanie projektu, ktorý spracuje Národné lesnícke centrum v spolupráci so ŠOP. "Budeme hľadať také optimálne riešenie, ktoré na základe vedeckých podkladov a dostupných technológií a chémie použiť na to, aby sme sa nedostali do situácie, že niektoré genotypy lesných drevín, predovšetkým smreka v niektorých lokalitách zaniknú," povedal.
Ako uviedol riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava Róbert Trnka, situácia nie je vážna iba na podhorí a v nižších polohách, ale lykožrút sa dostáva aj do vyšších polôh do oblastí Pilsko a Babia hora. "Nemáme teda obavu už iba o hospodárske porasty, ale aj o najprísnejšie stupne ochrany," konštatoval.
"Situácia, keď sme ju nazývali na prelome rokov 2005 a 2006 ako alarmujúcu, dnes je v niektorých častiach TANAP hlavne v centrálnej časti Kežmarské žľaby, Tatranská Lomnica, Smokovce a Tichá a Kôprová dolina beznádejná. Beznádejná pre záchranu horských smrekových lesov, toho čo sme chceli zachovať budúcim generáciám, génových základní horského smreka, z ktorého sa snažíme produkovať sadbový materiál pre revitalizáciu kalamitného územia, uviedol riaditeľ Štátnych lesov TANAP Peter Líška.
