Sekcia kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR dostala petíciu, ktorá namieta voči nevyplateniu peňazí zo strany Slovenského pozemkového fondu a kompenzačného doplatku tak, aby dosiahol výšku schválenej výkupnej ceny za výkup pozemkov pod automobilkou KIA pri Žiline.
Ďalej prijala petície, ktoré sa týkali novely Zákonníka práce, zavedenia denného vlakového spojenia medzi mestami Prešov a Bratislava cez Žilinu a Zvolen. Prijaté petície požadujú aj zachovanie Regionálnej nemocnice Sobrance, Nemocnice s poliklinikou Nové Mesto nad Váhom, Nemocnice v Krompachoch a Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Veľký Krtíš či zachovania počtu lôžok určených pre liečenie respiračných chorôb v Sanatóriu Tatranská kotlina. Uvádza sa to v materiáli, ktorý na internete zverejnil Úrad vlády SR.
V období druhého štvrťroka tohto roka bolo doručených 232 písomných podaní. Desať z nich bolo označených ako petície, 81 ako sťažnosť a 90 písomností súviselo s vyžiadaním vyjadrení k postúpeným podaniam. Niektoré sťažnosti postúpili na vybavenie príslušným orgánom verejnej správy, pretože poukazovali najmä na nečinnosť, nesprávnu činnosť a porušovanie právnych predpisov v ich pôsobnosti.
Úradníci musia byť kvalitní
Keď sa opýtate zahraničného investora na dôvody jeho váhania rozbehnúť svoje podnikanie na Slovensku, určite sa medzi nimi objaví korupcia a nízka kvalita verejnej správy. O „urýchľovacích poplatkoch“ na úradoch sa vie a hovorí. Menej sa však skúma príčina takejto úrovne verejnej správy. Väčšinou to skončí pri slabom odmeňovaní a konštatovaním nedostatku peňazí v mestskej pokladnici. Áno, aj to môžu byť príčiny náchylnosti na korupciu, hoci samospráva má na rozdiel od štátu pri odmeňovaní zamestnancov voľné ruky a na priority peniaze nájde. Určite v krajských mestách s takmer miliardovými (Trenčín) až niekoľko miliardovými (Bratislava) rozpočtami. Jednou z príčin zlého úradovania je však aj personálna politika miest.
Aby to nebolo také jednoduché: príčinou zlej personálnej politiky je zasa korupcia a politický klientelizmus. V mestách s vysokou nezamestnanosťou je totiž aj práca technického pracovníka na mestskom úrade či kuchárky v základnej škole zaujímavá. Spôsob obsadzovania týchto miest formuje vnímanie miestnej samosprávy občanmi. Nehovoriac o vedúcich odborov a postoch v mestských firmách, ktoré sa prerozdeľujú po každých komunálnych voľbách. Nie náhodou tak prieskumy verejnej mienky poukazujú na vysoké vnímanie korupcie práve pri obsadzovaní miest a postov v miestnej samospráve.
V rámci nášho prieskumu sme sa pozreli na krajské mestá a ich politiky obsadzovania voľných miest a postov. Pričom miestna vláda to nie je len 146 (v najmenšom Trenčíne) alebo 502 (v najväčšej Bratislave) zamestnancov krajských mestských úradov. To sú aj desiatky rozpočtových a príspevkových organizácií, rôznych neziskových organizácií a mestských firiem.
Náš prieskum ukázal najmä to, že samospráve na Slovensku ešte potrvá, kým sa začne správať slušne aj bez zošnurovania prísnymi zákonmi. Mestá majú takú personálnu politiku, akú vyžaduje zákon. Pričom zákonodarca definoval len mantinely a ponechal na mestá, nech si presné pravidlá definujú podľa vlastných potrieb. Ony však nejdú o piaď ďalej. Netreba, alebo naozaj nechcú? Je cieľom formálne naplniť literu zákona a vybrať ako zamestnanca úradu prednostovho brata alebo vybrať toho najlepšieho a zákon vnímať len ako zdvihnutý varovný prst štátu pre tých, ktorí by chceli podvádzať?
Prieskum TIS indikuje, že výber úradníkov v krajských mestách je po splnení nevyhnutného „zákonného zla“ stále pomerne svojvoľný. Nijaké opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov pri tvorbe výberových komisií, snaha o dosiahnutie objektívne porovnateľných výsledkov je zatiaľ skôr výnimkou ako pravidlom.
Politickí trafikanti - taký názov sa vžil pre politické nominácie do mestských firiem. Keď pri kormidle malej mestskej firmy stojí miestny zaslúžilý politik bez manažérskych zručností, môže to byť problém. Najhoršie je, že tento jav sa stal pravidlom - nespochybniteľným nárokom víťazov.
Najviac rozpočtových a príspevkových organizácií majú z „bežných“ krajských miest (Bratislava a Košice sú osobitný prípad) Žilina a Prešov (46, resp. 44). Nijaké krajské mesto okrem Trnavy však nevedelo uviesť, ako vyberajú svojich zamestnancov. Dá sa pochopiť, že tieto inštitúcie žijú v tieni záujmu verejnosti a médií. Ťažšie však rozumieť tomu, že o svoje organizácie sa nezaujímajú ani tí, ktorí ich zriadili a financujú.
Zlá administratíva na miestnej úrovni má vplyv na stav konkurencieschopnosti krajiny. Obce dnes vydávajú stavebné povolenia, rozhodujú o školách, územnom rozvoji. Podľa odhadu ministerstva financií zamestnanci obcí a miest v roku 2007 prerozdelia takmer 90 miliárd korún. Dostatok dôvodov na úvahu, ako majú obce a mestá svojich úradníkov vyberať, nemyslíte?
Autor: Ivan Rončák, Emília Sičáková-Beblavá (Autori pôsobia v Transparency International Slovensko)

Beata
Balogová
