KDH nepodporí odškodnenie za Benešove dekréty, ktoré chce v septembri parlamentu navrhnúť predseda SMK Pál Csáky. Agentúre SITA to povedal podpredseda KDH Daniel Lipšic. Vie si predstaviť spoločné ospravedlnenie slovenského a maďarského parlamentu, ktoré by nadviazalo na vyhlásenie slovenských a maďarských biskupov spred roka. Rozhodne však odmieta finančné odškodnenie. Csákyho iniciatíva podľa Lipšica potvrdzuje obavy z SMK po tom, ako Csáky vystriedal na čele strany Bélu Bugára.
"Potvrdzujú sa obavy z nového vedenia SMK, pokiaľ otvára takéto témy, najmä v situácii, keď si aj pán predseda Csáky musí byť vedomý, že sú nepriechodné a že skôr budú znamenať zvýšenie napätia medzi Slovákmi a Maďarmi," povedal Lipšic. Je pravda, že sa po druhej svetovej vojne stali nespravodlivosti, rovnako, ako sa diali počas vojny na území Slovenska okupovanom Horthyovským Maďarskom. "Opatrenia po druhej svetovej vojne boli plne legitímne a je ťažké ich hodnotiť dnešnou optikou. "Je mi veľmi ľúto, že sa (Csáky) rozhodol vyjsť von s témou, ktorá neprispeje k riešeniu, len vyvoláva napätie."
SDKÚ-DS: Benešove dekréty sú minulosť
Benešove dekréty sú podľa SDKÚ-DS minulosť, ktorá patrí už len historikom, preto ich otváranie a zneužívanie na politické ciele strana odmieta. Pre SITA to dnes na margo návrhu predsedu SMK Pála Csákyho na odškodnenie obetí Benešových dekrétov, ktorý avizoval v maďarskom denníku Magyar Nemzet, povedal predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš.
Bugár: Csákyho iniciatíva nemá nádej na úspech
Strana maďarskej koalície mala najskôr pripraviť návrh na odškodnenie za Benešove dekréty, oboznámiť s ním koaličných partnerov a ostatné parlamentné strany a až potom s ním ísť na verejnosť, povedal k oznámeniu predsedu SMK Pála Csákyho, že v septembri dá takýto návrh do parlamentu, jeho predchodca Béla Bugár. "Mám problém s tým, ako to otvoril. Takto to vyvolá len napätie," komentoval Csákyho oznámenie cez rozhovor pre maďarský denník Magyar Nemzet. "Aj to je zlé, že to odkázal z Maďarska," dodal Bugár. Nerozumie ani načasovaniu Csákyho iniciatívy. Návrh pre parlament ešte podľa Bugára SMK nepripravila, okrem toho si za prioritu určila presadenie vykonávacích zákonov k charte regionálnych a menšinových jazykov.
Bugár uviedol, že odškodnenie za povojnové dekréty prezidenta Beneša mala SMK vždy v programe. Riešenie ponúkla pri vstupe do druhej Dzurindovej vlády, partneri to však odmietli. Ospravedlnenie musí podľa Bugára prísť z oboch strán - slovenskej aj maďarskej. "Parlamenty by povedali - prepáčte a vláda by vytvorila fond, z ktorého by sa moli desať rokov čerpať úroky na kultúrne aktivity menšiny," popísal svoju predstavu. Dohodnúť sa musia nielen politické strany v SR, ale aj Bratislava a Budapešť.
Csákyho iniciatíva nemá podľa Bugára nádej na úspech. "Koaličné strany to určite odmietnu. Opozičné buď povedia, že návrh nepoznajú, alebo ho tiež rovno odmietnu." Najskôr treba podľa Bugára povedať, o ktoré dekréty ide a návrh zverejniť, až keď bude pripravený a schváli ho predsedníctvo SMK. To sa najbližšie zíde 27. augusta.
O odškodnení obetí Benešových dekrétov treba rokovať, tvrdí Gál
Návrh na odškodnenie obetí Benešových dekrétov, ktorý v rozhovore pre maďarský denník Magyar Nemzet avizoval predseda SMK Pál Csáky, člen predsedníctva strany Gábor Gál nepozná a predsedníctvo strany o ňom nateraz nerokovalo. Gál to dnes povedal pre SITA s tým, že očakáva prerokovanie témy na augustovom rokovaní predsedníctva SMK.
Gál podľa vlastných slov počuje o Csákyho aktuálnej iniciatíve prvýkrát. Nevedel tiež povedať, či jej obsah vyplýva z dohody predsedníctva SMK spred volieb alebo ide o nový text. "Treba túto tému zobrať zo širšieho, nielen politického, ale aj spoločenského hľadiska," povedal Gál s tým, že aj slovenským občanom treba vysvetliť, že SMK nechce "nič prevratné", čo by ohrozovalo slovenské národnoštátne záujmy. "Ide len o to, že sa stali krivdy a treba ich napraviť," dodal Gál s tým, že sa stotožňuje s názorom expredsedu SMK Bélu Bugára, podľa ktorého by sa mala téma Benešových dekrétov vyriešiť slovensko-maďarským a maďarsko-slovenským ospravedlnením a symbolickým odškodnením po dohode s väčšinovým národom. "Formu odškodnenia treba nájsť, treba o nej rokovať a potom vyjsť s návrhom, ktorý by mohol byť dobrý základ na ďalšie rokovania," povedal Gál s tým, že je to len jeho osobný názor, keďže teraz nebola téma predmetom rokovania predsedníctva SMK. Gál preto očakáva, že sa o nej bude určite diskutovať na augustovom rokovaní. "Inak sa ani nedá. Určite by som privítal, aby to bolo prediskutované najskôr v predsedníctve a potom sa s tým išlo do médií," dodal. Gál nevedel potvrdiť, či SMK prerokuje iniciatívu s opozičnými stranami alebo pôjde o jej samostatný krok. "Sólo akcie sú niekedy zbytočné, ale nie vždy," dodal. Gál si nemyslí, že by iniciatívu na odškodnenie obetí Benešových dekrétov vyvolal podpredseda pre stratégiu Miklós Duray, podľa neho vyplýva z vôle členskej základne strany. "Táto téma nebola mŕtva ani za predsedu Bélu Bugára, možno bol len pán Bugár diplomatickejší," povedal Gál s tým, že pripúšťa možnú kontraproduktivitu otvárania tejto témy v súčasnom období vzhľadom na postavenie SMK i celej opozície. "Nemôžeme však stále odsúvať témy, ktoré trápia našich voličov, len preto, že to pre niekoho môže byť nepríjemné," dodal.
Politológ: Je to chúlostivý problém
Politológ Lázsló Öllös považuje aktivitu SMK smerom k Benešovým dekrétom za snahu oživovať túto tému s cieľom presadiť ju neskôr, pri niektorej z nasledujúcich verejných diskusií.
"Otázka postavenia maďarskej národnostnej menšiny v Československu po roku 1945 je chúlostivý historický právny problém. Maďarskej menšine sa ubližovalo Benešovými dekrétmi, azda najhorším bol dekrét o všeobecnej pracovnej povinnosti, na základe ktorého museli Maďari nútene opustiť južné Slovensko a boli deportovaní do českého pohraničia," povedal Öllös pre Slovenský rozhlas. Aktuálna iniciatíva SMK však podľa neho veľkú šancu na úspech nemá.
Podľa vedúceho Katedry právnych dejín Právnickej fakulty Univerzity Komenského Jozefa Beňa nemá majetkové vyrovnanie zo strany Slovenskej republiky právne opodstatnenie.
Podpredseda vlády pre menšiny a ľudské práva Dušan Čaplovič akékoľvek otváranie Benešových dekrétov odmieta. "Ich otvorenie by znamenalo spochybnenie výsledkov druhej svetovej vojny," vysvetlila jeho hovorkyňa Erika Adamová.
