"Nie som pesimista. Smrek nevyhynie a ostane súčasťou našich lesov," povedal ČTK riaditeľ Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene Milan Zúbrik. Nevyhnutnosťou však bude, aby veľké smrekové plochy nahradili porasty s pestrejším zastúpením druhov, najmä listnatých stromov. Zastaviť lykožrútovú kalamitu však bude na niektorých miestach veľmi ťažké a miestami môže smrek úplne vymiznúť, upozornil Zúbrik. "Problém môže byť lokálny, v niektorých regiónoch môže byť hynutie výraznejšie," dodal.
Lykožrúty nezničia všetky slovenské smrekové lesy ani podľa Juraja Smatanu zo zoskupenia mimovládnych ochranárskych organizácii Ekofórum. "To je falošný obraz, že lykožrút zožerie Tatry, potom zožerie Malú Fatru a potom bude pokračovať na Bratislavu," povedal. Odhadol, že tento alebo budúci rok sa začne podkôrniková kalamita oslabovať.
Štátne a mimovládne organizácie sa však naďalej sporia o tom, či by mal človek prírode pomáhať pri potláčaní lykožrúta aj v chránených územiach. "Spracovanie kalamitnej hmoty je hlavné opatrenie proti podkôrnikovi," tvrdil Zúbrik. Príkladom úspešnosti tejto metódy bola podľa neho rozsiahla veterná kalamita z roku 1996 na Osrblí, kde sa po odstránení spadnutých stromov podkôrny hmyz nepremnožil. Naopak, od roku 2002, odkedy platia obmedzenia zásahov v najprísnejšie chránených územiach, sa po veterných kalamitách podkôrny hmyz rozšíril, dodal.
Smatana však odmietol, že by zákaz vyťažiť popadané drevo z prírodných rezervácií výrazne prispel k lykožrútovej kalamite. Lesníci si totiž vraj nedokážu s hmyzom poradiť napríklad ani na Kysuciach, kde môžu proti nemu bojovať bez obmedzení. "Nemáme nič proti tomu, aby lesníci použili to, čo považujú za vhodné, v hospodárskych lesoch. Nech ale nesugerujú ľuďom, že ohniskom lykožrúta sú prírodné rezervácie," povedal Smatana. V nich by preto vraj mala dostať príležitosť výlučne príroda. "Lesníci nech ukážu v hospodárskych lesoch, čo dokážu," dodal.
Izolovať premnožené lykožrúty v chránených územiach je však komplikované, poznamenal Zúbrik. Nepomohlo by ani to, ak by lesníci okolo celého ohniska kalamity postavili feromónové lapače. "Ukázalo sa, že je to neúčinné," povedal odborník. Väčšina lykožrútov by sa im vraj vyhla.
V plnej miere podľa neho nemožno uplatniť ani zahraničné skúsenosti s bojom proti lykožrútovi. Otázny účinok by malo aj to, ak by sa okolo napadnutých lesov vypílili plochy, cez ktoré by sa hmyz nedostal, povedal. Týmto spôsobom bojovali s rozsiahlou podkôrnikovou kalamitou napríklad v bavorskom národnom parku. Terénne podmienky sú tam však úplne iné, ako na Slovensku, dodal Zúbrik.
Dlhodobým východiskom je podľa Zúbrika aj Smatanu postupné nahradenie jednoliatych smrečín zmiešanými lesmi. "Príroda takýmto spôsobom uvádza do rovnováhy to, čo stabilné nie je. Tie druhy stromov, ktoré nie sú prispôsobené pre súčasné podmienky, likviduje a vytvára priestor pre tie, ktoré si s tým dokážu poradiť lepšie," povedal o hynutí smrekových porastov Smatana.
Prekážkou pre pestrejšie lesné porasty však údajne môže byť žiadanosť smrekového dreva. Vážnejšie ťažkosti s odbytom nemali podľa Zúbrika spracovatelia ani po tatranskej kalamite z roku 2004, keď vietor pováľal milióny kubických metrov dreva. "Je to hospodársky veľmi vďačná drevina a zhodou okolností je aj najmenej odolná voči víchrici a lykožrútom," dodal Smatana. Vidina rýchleho výnosu preto môže niektorých hospodárov motivovať k tomu, aby naďalej vysádzali nevhodné stromy, uzavrel.
grm boa
