BRATISLAVA 11. augusta (SITA) - Benešove dekréty sú podľa politológa Lászlóa Öllösa jedna z najvýznamnejších tém nielen pre Maďarov, ale z pohľadu demokratických hodnôt na Slovensku vôbec. Spôsob nastolenia tejto témy predsedom SMK Pálom Csákym však považuje za zlý. Národnostné strany ako je SMK existujú podľa Öllösa dovtedy, kým nie je vyriešená problematika, ktorá je ich základom. Povedal to v rozhovore pre SITA.
Benešove dekréty podľa Öllösa vždy patrili do agendy SMK. "Nemyslím si, že je to podradná téma. Je to jedna z najvýznamnejších tém, nielen z pohľadu Maďarov, ale z pohľadu demokratických hodnôt na Slovensku vôbec," povedal Öllös pre SITA. To, ako bola téma nastolená – v auguste, keď je každý na dovolenke, bez vnútornej straníckej koordinácie, cez maďarské médiá, je podľa neho iná vec. "Z taktického hľadiska to bolo absolútne zle urobené," dodal Öllös. Nastolenie témy Benešových dekrétov Öllös vysvetľuje zmenou pozície SMK, keďže sa stala opozičnou stranou. "Znamená to, že sa musí zviditeľňovať oveľa dôraznejšie ako keď bola vo vláde, keď je medializácia automatická," povedal Öllös.
Na margo vyjadrení predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu, že SMK bude mať problémy s existenciou, lebo o čo viac bude Slovensko plne demokratickou krajinou, o to menší zmysel bude mať voliť strany na etnickom princípe s tým, že aj voličov SMK čaká skôr rozhodovanie na základe vecných, nie etnických kritérií, Öllös povedal, že SMK je národnostná strana, nie etnická. "To znamená, že presadzuje predovšetkým národnostné ciele Maďarov, ale takisto sa zaoberá aj rôznymi otázkami celého Slovenska," povedal Öllös s tým, že bez SMK by Slovensko ťažko bolo v NATO a EÚ atď., čiže sa venovala aj celoslovenským a dokonca medzinárodným otázkam. "Takéto strany, teraz nemyslím len SMK, majú budúcnosť a existujú dovtedy, dokedy problematika, ktorá je základom týchto strán, nie je vyriešená," dodal Öllös. Poukázal na príklad Švajčiarska, kde napriek rôznorodosti národných kultúr podobné strany nie sú, lebo nie sú potrebné. Zastúpenie pre každú národnosť je tam zabezpečené tak, že celoštátne strany sú federalizované aj zvnútra, čiže garantujú zastúpenie, vysvetlil Öllös. "Kde sa to vyrieši, tam sa tieto strany buď trošku zmenia, alebo sa pripoja k nejakej väčšej strane alebo k niekoľkým. Na Slovensku však nie je táto otázka vyriešená – maďarčina nie je úradný jazyk, symboly Maďarov nie sú štátne symboly, nemôžu sami rozhodovať o svojom školstve a kultúre, štát je rozdelený tak, aby boli aj regionálnymi menšinami. Skrátka, z národnostného hľadiska nie sú rovnocenní, čo signalizuje aj formulácia preambuly Ústavy," uzavrel Öllös.
