"Keď varia dvaja kuchári, jeden druhému si kradnú jedlo," zhrnul svoje skúsenosti bratislavský odborník na jedlo Jozef Klubník. Dôvodom však podľa neho nie je ani prípadná únava, či zvedavosť, ale samotné varenie. "Počas prípravy sa kuchár nadýcha všetkých pár a vôní a potom si už jedlo nemôže tak vychutnať, preto siahne po susedovom," vysvetlil Klubník.
Výborné jedlo donesené priamo pod nos padne dobre aj prešovskému kuchárovi Marekovi Gajdošovi. "Určite poteší každého kuchára, keď mu niekto pripraví, navarí a položí pekne, úhľadne na tanier. A on môže jesť v kľude, bez strachu z toho, čo mu môže na sporáku prihorieť," dodal.
Symbolickú čerešničku na torte v podobe dochutenia pokrmu však už kuchári z rúk pustiť nezvyknú. "Ani manželku k tomu nepustím, pretože ženy tie chute nemajú až také vycibrené, ako muži," tvrdil najstarší člen kuchárskej rodiny Klubníkovcov Viliam. Čas na oddych so založenými rukami prichádza podľa neho až po zodpovednom dochutení pokrmov.
Východiskom pre kuchárov, keď napriek veľkej láske k svojmu povolaniu už predsa len variť nechcú, sú napríklad reštaurácie. Oslovení majstri si tie slovenské väčšinou pochvaľovali, sú však aj také, v ktorých o slušnosti k zákazníkom vraj veľa nevedia. "Ja mám v reštauráciách veľa kamarátov, preto problémy nemám. Ale poznám mnohé, kde keby sa personál viac usmieval, určite by porástli aj tržby," povedal Jozef Klubník. Jeho otec zase zvykne prípadné nedostatky hostiteľov odstrániť vlastnými skúsenosťami, ale aj prísadami. "Nosievam so sebou tabasko (korenie) a keď mi v jedle chýba, tak si ho dochutím," povedal ostrieľaný kuchár.
Bratislavské oslavy sv. Vavrinca na Hlavnom námestí zorganizoval Slovenský zväz kuchárov a cukrárov, aby podporil svojich členov a šíril dobré meno slovenskej gastronómie. Okrem jedla mohli stovky divákov obdivovať aj umenie carvingistov, ktorí chuť ovocia a zeleniny vylepšovali aj vizuálnym zážitkom vyrezaných tvarov a podôb.
Svätý Vavrinec, ktorý je aj patrónom knihovníkov a archivárov, sa preslávil svojim odporom voči rímskemu cisárovi Valeriánovi v 3. storočí nášho letopočtu. Odmietol mu vydať majetok cirkvi a namiesto neho pred cisára predviedol chudobných a chorých. Ich označil za cirkevné bohatstvo. Cisár nechal Vavrinca 10. augusta v roku 258 zaživa upáliť na rozžeravenej železnej posteli.
grm boa
