Čachtice 12. augusta (TASR) Spomienkových osláv 160. výročia štvrtej sednice spolku Tatrín v Čachticiach sa zúčastnil aj bývalý čachtický farár, v súčasnosti opát kláštora premonštrátov v Želive Bronislav Ignác Kramár.
"Na oslavy ma pozvala starostka Anna Ištoková, lebo k Tatrínu mám vrúcny vzťah. Veď povýšil slovenčinu na spisovnú reč. Štúr, Hurban, Hodža a ďalší sa stretli prvýkrát mimo Liptovského Svätého Mikuláša a táto udalosť mala široké dôsledky pre celý slovenský národ. Štvrtá sednica Tatrína sa mala pôvodne uskutočniť v Novom Meste nad Váhom, ale čachtický farár Jozef Urbanovský požiadal výbor, aby sa stretli u neho, povedal pre TASR Kramár. Vďaka tomu vošli Čachtice do histórie. Nezabudol ani na opravy tatrínskej izby na miestnej fare počas svojho pôsobenia na fare v tejto obci.
"V Čachticiach som pôsobil ako dekanfarár medzi rokmi 1973 až 1983 a prežil tu kus mladého kňazského života, spomínal opát. Krásne prostredie Považia, blízky Čachtický hrad, oproti za Váhom masív Inovca, kúpele Piešťany, Stará Turá a Nové Mesto nad Váhom mu zostali hlboko vryté do pamäti. V Novom Meste bol kaplánom od roku 1971 do odchodu do Čachtíc.
Bronislav Ignác Kramár (1945) je rodák zo Slovenskej Novej Vsi, malej dedinky so 420 obyvateľmi v okrese Trnava, desať kilometrov vzdialenej od sídla okresu. Od roku 1999 je opátom - predstaveným želivskej kanonie rádu premonštrátov a má svätiacu hodnosť rovnú biskupskej. Vo funkcii koadjutora premonštrátskeho kláštora v Želive neďaleko Humpolca vystriedal 87-ročného Víta Bohumila Tajovského. V bývalom Československu je päť kanonií premonštrátov, najväčšia na pražskom Strahove má 80 členov. Kláštor Želiv je druhý najväčší s 37 členmi. Na Slovensku pôsobia premonštráti vo východoslovenskom Jasove.
